Dizertačná práca

Dizertačná práca: Analýza zmien retenčného objemu vybraných nádrží Banskoštiavnického vodohospodárskeho systému, ako podklad pre manažment v povodiach.

Univerzita Mateja Bela, Fakulta prírodných vied, Katedra biológie a ekológie, Školiteľ: RNDr. Milan Lehotský, CSc., odborný konzultant: RNDr. Karol Weis, PhD.

Oponenti:
Prof. RNDr. László Miklós, DrSc.
RNDr. Ferdinand Šporka, DrSc.
Ing. Katarína Holubová, PhD.

Obhajoba dizertačnej práce: 28. august 2014 o 10:30 na Katedre biológie a ekológie, miestnosť č. 146, Tajovského 40, Fakulta prírodných vied, Univerzita Mateja Bela.

• Prezentácia o postupe dizertačnej práce [1]
  (1.10 MB)
• Prezentácia o postupe dizertačnej práce [2]
  (1.90 MB)
• Prezentácia o postupe dizertačnej práce [3]
  (16.10 MB)
• Dizertačná práca (súbor publikovaných prác)
  (110.70 MB)
• Oponentský posudok: Prof. RNDr. László Miklós, DrSc.
  (1.5 MB)
• Oponentský posudok: RNDr. Ferdinand Šporka, DrSc.
  (1.1 MB)
• Oponentský posudok: Ing. Katarína Holubová, PhD.
  (1.7 MB)
• Prezentácia k obhajobe práce
  (8.7 MB)
• Autoreferát dizertačnej práce
  (1.0 MB)
• Posudok školiteľa
  (1.0 MB)
• Licenčná zmluva o použití doktorandskej záverečnej práce
  (0.8 MB)
• Analytický list
  (0.6 MB)
• Čestné vyhlásenie o vydaní doktorandskej záverečnej práce
  (0.6 MB)
• Žiadosť o povolenie obhajoby dizertačnej práce
  (0.3 MB)

Halčiansky tajch

Povodie Halčianskeho tajchu

Orientácia	Celková plocha [m2]	Celkový podiel [%]
Sever	3 047 180,40	33,39
Západ	2 369 729,50	25,95
Juh	1 886 653,80	20,68
Východ	1 823 348,80	19,98
Spolu	9 126 912,50	100

Povodie Halčianskeho tajchu - orientácie svahov

Sklon	Celková plocha [m2]	Celkový podiel [%]
0° - 1°	10203,00	0,11
1° - 3°	88456,00	0,96
3° - 7°	355636,00	3,89
7° - 12°	1 290 871,90	14,14
12° - 17°	3 111 731,60	34,09
17° - 25°	2 904 142,20	31,85
25° - viac°	1 365 871,90	14,96
Spolu	9 126 912,50	100

Povodie Halčianskeho tajchu - sklony svahov

Slnečný príkon	Celková plocha [m2]	Celkový podiel [%]
695 kJ – 725 kJ	1 236 344,30	13,54
675 kJ – 695 kJ	1 440 648,30	15,75
656 kJ – 675 kJ	4 310 934,10	47,20
616 kJ – 655 kJ	650 070,30	7,12
576 kJ – 615 kJ	314 285,40	3,55
536 kJ – 575 kJ	668 393,50	7,30
do 535 kJ	506 236,30	5,54
Spolu	9 126 912,50	100

Povodie Halčianskeho tajchu - slnečný príkon svahov

Historické batymetrické údaje

Zdrojom dát o pôvodnom, historickom reliéfe dna nádrže bola historická mapa pre výpočet kubatúr s názvom "Halčiansky rybník – Banská Belá – Banský Studenec" v mierke 1 : 1000 z roku 1908.

Súčasné batymetrické údaje

Terénny výskum na Halčianskej vodnej nádrži bol realizovaný 10.11.2009 a 17.12.2010. Aktuálne batymetrické údaje sme získali zameraním hĺbky priamo z plavidla akustickým zariadením Humminbird 717 (dvojlúčová sonda, lúče 20° alebo 60°, udávaná presnosť ± 10 cm) prepojeného so zariadením GPS (externá 50 kanálová anténa, udávaná polohová presnosť ± 100 cm). Ultrazvukové zariadenie používa dve vlnové frekvencie, 200 kHz a 83 kHz. Meracia zostava bola umiestnená na nosníku pripevnenom k člnu, ktorý bol poháňaný elektromotorom. Meranie hĺbok bolo vykonávané v intervale 7 – 10 m medzi zameriavanými bodmi. Merania na vybraných profiloch boli uskutočnené 2-krát, aby sa overila opakovateľnosť merania. Kontrolné merania preukázali dobrú zhodu s pôvodnými meraniami. Ultrazvukový senzor sa nachádzal 30 cm pod vodnou hladinou, táto hodnota bola korigovaná priamo v zariadení. Pre odstránenie nepresností sa počas zamerania vykonávali kontrolné referenčné merania hĺbok na vybranej sade bodov ciachovanou tyčou s plochou pätkou (8 – 10 % meraní).

Výsledky

Výsledky výskumu boli zhrnuté v nasledujúcich publikovaných prácach.

Kubinský, D., Weis, K., 2011: Zmeny retenčného objemu v priestore Halčianskeho tajchu. Acta hydrologica slovaca, SAV, Ročník 12, č. 1, 2011, pp. 59 – 64, ISSN 1335-6291

Kubinský, D., Weis, K., 2011: The changes of retention volume in area of Halčianske lake. Konferenčný zborník, Ostrava, 8. Júl 2011, ISBN: 978-80-248-2388-1

Kubinský, D., 2011: Využitie GIS pri analýze zmien reliéfu dna, plochy a objemu vodných nádrží v procese sedimentácie a zhodnotenie súčasného stavu – príklad na modelovom území Halčianskej vodnej nádrže a jej povodia. Konferenčný zborník, Banská Bystrica, 7. Jún 2011, ISBN 978 -80 - 89503 - 17 - 9

WEIS, K., KUBINSKÝ, D. (2014): Analýza zmien objemu Halčianskej vodnej nádrže vplyvom erózie ako podklad pre manažment v povodí. Geografie, 119, č. 2, s. 126–144

Mapové a grafické výstupy z výskumu

Fotogaléria: Halčiansky tajch a povodie

ŠTÁTNY ÚSTREDNÝ BANSKÝ ARCHÍV (HKG-Mapy, inv. č. 1855). Halčiansky rybník – Banská Belá – Banský Studenec, kópia pôvodnej mapy z roku 1908 v mierke 1:10 000.

Beliansky tajch

Územie zaberá plochu celkom 0,3972 km², je ohraničené rozvodnicou s celkovou dĺžkou 3 033,31 m. Nachádza sa na mapových listoch mierky 1:50 000 Banská Štiavnica 36-33. Vznik samotného Belianskeho tajchu je datovaný najneskôr v roku 1747. Tajch má počas roka pravidelný prítok vody spod Banskoštiavnickej Kalvárie. Taktiež malým, ale pravidelným prítokom prichádza voda do nádrže i zo zasypanej Károly štôlne, ktorej vstupný portál sa nachádza asi 50 m nad ústím nádrže. (Hydroconsult, 1991). Ako sa uvádza vo viacerých zdrojoch objem v roku 1885 predstavoval 146 000 kubických metrov pri maximálnej hĺbke vodnej nádrže 18 metrov (Lichner, 2002). Pri vymedzovaní mikropovodia Belianskeho tajchu bol zvážený fakt, že mikropovodím prechádza asfaltová cesta Banská Belá – Banská Štiavnica, ktorá ma po celej dĺžke vybudovaný odvodný jarok zachytávajúci povrchové vody z celej východnej časti a odvádza ich mimo samotnú vodnú nádrž, preto časť hranice mikropovodia je totožná s hranicou spomenutej komunikácie.

Povodie Belianskeho tajchu

Povodie Belianskeho tajchu - vizualizácia

Orientácia	Celková plocha [km2]	Celkový podiel [%]
Sever	0,040	10,07
Severozápad	0,128	32,24
Západ	0,110	27,70
Juhozápad	0,063	15,86
Juh	0,014	3,52
Juhovýchod	0,017	4,28
Východ	0,014	3,52
Severovýchod	0,011	2,77
Spolu	0,397	100

Povodie Belianskeho tajchu - orientácie svahov

Sklon	Celková plocha [km2]	Celkový podiel [%]
0° - 1°	0,040	10,07
1° - 3°	0,128	32,24
3° - 7°	0,110	27,70
7° - 12°	0,063	15,86
12° - 17°	0,014	3,52
17° - 25°	0,017	4,28
25° - viac°	0,014	3,52
Spolu	0,397	100

Povodie Belianskeho tajchu - sklony svahov

Kategória krajinnej štruktúry	Celková plocha [km2]	Celkový podiel [%]
Lúky, lúčne porasty	0,236	59,52
Lesný porast - listnatý	0,078	19,64
Nelesná drevinová vegetácia	0,040	10,02
Trvalé trávnaté plochy	0,012	3,02
Zastavané územie	0,014	3,52
Vodná plocha	0,017	4,28
Spolu	0,397	100

Povodie Belianskeho tajchu - kategórie druhotnej krajinnej štruktúry

Historické batymetrické údaje

Zdrojom dát o pôvodnom, historickom reliéfe dna nádrže bola historická mapa pre výpočet kubatúr s názvom "Kubatúra belianského rybníka v B. Belej" z roku 1855 v mierke 1 : 1000.

Súčasné batymetrické údaje

Terénny výskum na Belianskej vodnej nádrži prebehol 14.10.2011. Bola zvolená metodika merania hĺbky akustickým zariadením, bol použitý dvojlúčový sonar. Meranie bolo vykonávane priamo z plavidla.

Výsledky

Výsledky výskumu boli zhrnuté v nasledujúcich publikovaných prácach.

Kubinský, D., Weis, K., Lehotský, M., 2014: Zmeny ekosystémov a retenčných charakteristík Belianskej vodnej nádrže a okolia. Geografický časopis / Geographical Journal 66 (2014) 2, 161-175.

Kubinský, D., Weis, K., 2014: Analýza zmien objemu vodných nádrží ako podklad pre manažment v povodiach – ukážková štúdia na Belianskej vodnej nádrži. Acta geographica Universitatis Comenianae, Vol. 57, 2013, No. 2, pp. 117-134, ISSN 1338-6034

Kubinský, D., Weis, K., 2012: Zmeny retenčného objemu v priestore Belianskej vodnej nádrže. Acta Hydrologica Slovaca, Ročník 13, č. 1, 2012, pp. 108 – 115, ISSN 1335-6291

Mapové a grafické výstupy z výskumu

Fotogaléria: Beliansky tajch a povodie

HYDROCONSULT (1991): Banskoštiavnická oblasť – štúdia, Bratislava.

LICHNER M. 2002: Banská Štiavnica - Svedectvo času. – Harmony, Banská Bystrica, 256 pp.

Evička

Územie zaberá plochu celkom 1,370 km², je ohraničené rozvodnicou s celkovou dĺžkou 5 169m. Vodná nádrž Evička je druhá najstaršia nádrž z piargskej skupiny. Prvé zmienky o nej pochádzajú z r. 1638. Z pôvodných troch zberných jarkov sa zachoval už iba jeden v dĺžke 1,35 km (Hydroconsult, 1991).

Povodie tajchu Evička

Orientácia	Celková plocha [km2]	Celkový podiel [%]
Sever	0,142	10,02
Severozápad	0,238	17,44
Západ	0,146	10,70
Juhozápad	0,244	17,86
Juh	0,270	19,72
Juhovýchod	0,181	13,28
Východ	0,073	5,38
Severovýchod	0,076	5,60
Spolu	1,370	100

Povodie tajchu Evička - orientácie svahov

Sklon	Celková plocha [km2]	Celkový podiel [%]
0° - 1°	0,141	10,07
1° - 3°	0,373	27,24
3° - 7°	0,680	49,70
7° - 12°	0,093	6,86
12° - 17°	0,034	2,52
17° - 25°	0,031	2,28
25° - viac°	0,018	1,33
Spolu	1,370	100

Povodie tajchu Evička - sklony svahov

Kategória krajinnej štruktúry	Celková plocha [km2]	Celkový podiel [%]
Lúky, lúčne porasty	0,507	37,04
Lesný porast - listnatý	0,315	22,99
Nelesná drevinová vegetácia	0,057	4,16
Lesný porast - ihličnatý	0,179	13,06
Lesný porast - zmiešaný	0,016	1,16
Zastavané územie	0,156	11,38
Orná pôda	0,067	4,89
Vodná plocha	0,073	5,32
Spolu	1,370	100

Povodie tajchu Evička - kategórie druhotnej krajinnej štruktúry

Historické batymetrické údaje

Zdrojom dát o pôvodnom, historickom reliéfe dna nádrže bola historická mapa pre výpočet kubatúr s názvom "Evička rybník – Štiavnické Bane" z roku 1971 v mierke 1:1000.

Súčasné batymetrické údaje

Terénny výskum na vodnej nádrži Evička prebehol 15.10.2011. Bola zvolená metodika merania hĺbky akustickým zariadením, bol použitý dvojlúčový sonar. Meranie bolo vykonávane priamo z plavidla.

Mapové a grafické výstupy z výskumu

Fotogaléria: Evička a povodie

HYDROCONSULT (1991): Banskoštiavnická oblasť – štúdia, Bratislava.

Bakomi

Mikropovodie tajchu Bakomi je súčasťou mikropovodia tajchu Evička a jeho celá plocha spadá pod mikropovodie tajchu Evička. Mikropovodie tajchu Bakomi má celkovú rozlohu 0,394 km², celková dĺžka rozvodnice je 2624 m. Prvé zmienky o tajchu Bakomi pochádzajú z roku 1738 (Hydroconsult, 1991).

Povodie tajchu Bakomi

Povodie tajchu Bakomi - vizualizácia

Orientácia	Celková plocha [km2]	Celkový podiel [%]
Sever	0,031	8,09
Severozápad	0,056	14,44
Západ	0,079	20,10
Juhozápad	0,086	21,49
Juh	0,090	23,02
Juhovýchod	0,037	9,48
Východ	0,015	3,38
Severovýchod	0	0
Spolu	0,394	100

Povodie tajchu Bakomi - orientácie svahov

Sklon	Celková plocha [km2]	Celkový podiel [%]
0° - 1°	0,004	1,17
1° - 3°	0,067	17,24
3° - 7°	0,283	68,86
7° - 12°	0,011	2,86
12° - 17°	0,013	3,52
17° - 25°	0,015	3,88
25° - viac°	0,001	2,47
Spolu	0,394	100

Povodie tajchu Bakomi - sklony svahov

Kategória krajinnej štruktúry	Celková plocha [km2]	Celkový podiel [%]
Lúky, lúčne porasty	0,146	37,14
Lesný porast - listnatý	0,098	24,88
Nelesná drevinová vegetácia	0,017	4,42
Lesný porast - ihličnatý	0,071	18,26
Zastavané územie	0,035	8,38
Vodná plocha	0,027	6,92
Orná pôda	0,057	2,89
Spolu	0,394	100

Povodie tajchu Bakomi - kategórie druhotnej krajinnej štruktúry

Historické batymetrické údaje

Zdrojom dát o pôvodnom, historickom reliéfe dna nádrže bola historická mapa pre výpočet kubatúr s názvom "Bakomi rybník – Štiavnické Bane" z roku 1971 v mierke 1:500 (Kružlic & Osvald, 1971).

Súčasné batymetrické údaje

Terénny výskum na vodnej nádrži Bakomi prebehol 19.10.2011. Bola zvolená metodika merania hĺbky akustickým zariadením, bol použitý dvojlúčový sonar. Meranie bolo vykonávane priamo z plavidla.

Výsledky

Výsledky výskumu boli zhrnuté v nasledujúcich publikovaných prácach.

Kubinský, D., Weis, K., 2013: Zmeny objemu v priestore vodnej nádrže (tajchu) Bakomi. Acta Hydrologica Slovaca, Ročník 14, č. 1, 2013, pp. 272 – 280, ISSN 1335-6291

Mapové a grafické výstupy z výskumu

Fotogaléria: Bakomi a povodie

HYDROCONSULT (1991): Banskoštiavnická oblasť – štúdia, Bratislava.

Kružlic, Osvald, 1971: Bakomi rybník – Štiavnické Bane, mapa v mierke 1:500.

Brennerštôlňansky tajch

Záujmové územie, ktoré je totožné s hranicou mikropovodia tajchu Brenner má rozlohu 0,990 km². Celková dĺžka rozvodnice predstavuje hodnotu 4,151 km. Samotná nádrž vznikla pred rokom 1584 (Hydroconsult, 1991). V súčasnej dobe je plocha tajchu naplnená vodou len minimálne, najmä po topení jarných snehov. Dno je porastené prevažne vŕbami krovitého až stromovitého vzrastu. Takýto havarijný stav trvá už viac ako 30 rokov.

Povodie Brennerštôlňanskeho tajchu

Orientácia	Celková plocha [km2]	Celkový podiel [%]
Sever	0,060	6,08
Severozápad	0,083	8,40
Západ	0,125	12,70
Juhozápad	0,191	19,36
Juh	0,177	17,92
Juhovýchod	0,137	13,87
Východ	0,139	14,07
Severovýchod	0,075	7,60
Spolu	0,990	100

Povodie Povodie Brennerštôlňanskeho tajchu - orientácie svahov

Sklon	Celková plocha [km2]	Celkový podiel [%]
0° - 1°	0,069	7,02
1° - 3°	0,160	16,24
3° - 7°	0,211	21,36
7° - 12°	0,087	8,86
12° - 17°	0,100	10,12
17° - 25°	0,117	11,18
25° - viac°	0,246	25,22
Spolu	0,990	100

Povodie Brennerštôlňanskeho tajchu - sklony svahov

Kategória krajinnej štruktúry	Celková plocha [km2]	Celkový podiel [%]
Lúky, lúčne porasty	0,342	34,54
Lesný porast - zmiešaný	0,574	57,97
Nelesná drevinová vegetácia	0,044	4,44
Trvalé trávnaté plochy	0,012	1,21
Zastavané územie	0,003	0,33
Vodná plocha	0,015	1,51
Spolu	0,990	100

Povodie Brennerštôlňanskeho tajchu - kategórie druhotnej krajinnej štruktúry

Historické batymetrické údaje

Zdrojom dát o pôvodnom, historickom reliéfe dna nádrže bola historická mapa pre výpočet kubatúr s názvom "Brenner tó köbözése" v mierke 1 : 250 z roku 1897 (Tirscher, 1897)

Súčasné batymetrické údaje

Terénny výskum na Brennerštôlňanskej vodnej nádrži prebehol 16.5.2012. Keďže táto nádrž je v súčasnej dobe vypustená, nachádza sa v havarijnom stave a jej priestor je pokrytý vrstvou sedimentov, bahna a vegetáciou, pre získanie údajov dokumentujúcich súčasný stav bola zvolená nivelácia teodolitom značky Geomaster – DSA 200. V teréne bol vynesený uzavretý polygónový ťah.

Výsledky

Výsledky výskumu boli zhrnuté v nasledujúcich publikovaných prácach.

Kubinský, D., Weis, K., 2012: Zmeny retenčného objemu v priestore Brennerštôlňanskej vodnej nádrže. ACTA UNIVERSITATIS MATTHIAE BELII, Ročník ACTA/2012/XIV./2, Séria environmentálne manažérstvo / ISSN 1338-449X, ISSN 1338-4430

Mapové a grafické výstupy z výskumu

HYDROCONSULT (1991): Banskoštiavnická oblasť – štúdia, Bratislava.

TIRSCHER, J. 1897: Brenner tó köbözése. Mapa v mierke 1 : 250.

Veľký Kolpašský tajch

Územie zaberá plochu celkom 1,971 km², je ohraničené rozvodnicou s celkovou dĺžkou 5 808 m. Samotný tajch bol vybudovaný okolo roku 1730. Zachytáva povrchové vody spod úbočia Skalky a z priľahlého územia (Hydroconsult, 1991).

Povodie Veľkého Kolpašského tajchu

Povodie Veľkého Kolpašského tajchu - vizualizácia

Orientácia	Celková plocha [km2]	Celkový podiel [%]
Sever	0,151	7,7
Severozápad	0,281	14,3
Západ	0,236	12
Juhozápad	0,275	14
Juh	0,256	13
Juhovýchod	0,275	14
Východ	0,307	15,6
Severovýchod	0,190	9,4
Spolu	1,971	100

Povodie Veľkého Kolpašského tajchu - orientácie svahov

Sklon	Celková plocha [km2]	Celkový podiel [%]
0° - 1°	0,198	10,07
1° - 3°	0,261	13,27
3° - 7°	0,153	7,80
7° - 12°	0,135	6,86
12° - 17°	0,307	15,60
17° - 25°	0,340	17,28
25° - viac°	0,577	29,12
Spolu	1,971	100

Povodie Veľkého Kolpašského tajchu - sklony svahov

Kategória krajinnej štruktúry	Celková plocha [km2]	Celkový podiel [%]
Lúky, lúčne porasty	0,301	15,27
Lesný porast - listnatý	1,331	67,60
Nelesná drevinová vegetácia	0,148	7,50
Trvalé trávnaté plochy	0,026	1,31
Zastavané územie	0,020	1,02
Vodná plocha	0,087	4,41
Orná pôda	0,057	2,89
Spolu	1,971	100

Povodie Veľkého Kolpašského tajchu - kategórie druhotnej krajinnej štruktúry

Historické batymetrické údaje

Zdrojom dát o pôvodnom, historickom reliéfe dna nádrže bola historická mapa pre výpočet kubatúr s názvom "Kolpašské jazero – Banský Studenec" z roku 1889 v mierke 1:10 000.

Súčasné batymetrické údaje

Terénny výskum na Veľkej Kolpašskej vodnej nádrži prebehol 23.5.2012 a 24.5.2012. Bola zvolená metodika merania hĺbky akustickým zariadením, bol použitý dvojlúčový sonar. Meranie bolo vykonávane priamo z plavidla.

Výsledky

Výsledky výskumu boli zhrnuté v nasledujúcich publikovaných prácach.

Kubinský, D., Weis, K., Lehotský, M., 2014: Zmena zásobného objemu Veľkej Kolpašskej VN ako výsledok erózno-sedimentačných procesov a návrhy na úpravu manažmentu hospodárskych činností v povodí. Geographia Cassoviensis - rok 2014 ročník VIII. číslo 1.

Kubinský, D., Lehotský, M., Weis, K., 2014: CHANGES IN BATHYMETRY AND LAND COVER OF RIPARIAN ZONE OF AN OLD ARTIFICIAL WATER RESERVOIR VEĽKÝ KOLPAŠSKÝ. Carpathian Journal of Earth and Environmental Sciences, Ročník 9, č. 1, 2014, pp. 171 - 178, ISSN 1842 - 4090

Kubinský, D., 2013: Využitie gis pri analýze zmien vodných nádrží - ukážková štúdia na Veľkej Kolpašskej vodnej nádrži. FÓRUM MLADÝCH GEOINFORMATIKOV 2013 - Recenzovaný zborník, ISBN: 978-80-228-2518-4

Kubinský, D., 2013: Analýza zmien reliéfu dna VEĽKEJ KOLPAŠSKEJ VODNEJ NÁDRŽE - posterová prezentácia. Konference GISáček 9 - 10. máj 2013, nová aula VŠB - TUO, Institut geoinformatiky - Hornicko-geologická fakulta

Mapové a grafické výstupy z výskumu

Fotogaléria: Veľký Kolpašský tajch a povodie

HYDROCONSULT (1991): Banskoštiavnická oblasť – štúdia, Bratislava.

Veľký Richňavský tajch

Historické batymetrické údaje

Zdrojom dát o pôvodnom, historickom reliéfe dna nádrže bola historická mapa pre výpočet kubatúr s názvom "Mapa výpočtu kubatúry Malého a Veľkého richňavského jazera v Štiavnických Baniach - pôdorys" v mierke 1 : 1000 (Kamenár & Muzsnai, 1888).

Súčasné batymetrické údaje

Terénny výskum na Veľkej Richňavskej vodnej nádrži prebehol 10.7.2013. Meranie bolo realizované pomocou bezkontaktného systému meracou zostavou pozostávajúcou z GPS prijímača Leica 1200+ prepojeného so sonarom Garmin GPSmap 421s (200kHz sonda s meracím lúčom 14°/45°). Meracia zostava bola fixovaná na raftovom člne poháňanom elektromotorom. Použitý GPS prijímač umožňuje zber údajov pomocou RTK merania (Real time kinematic), ktorá umožňuje merania s centimetrovou presnosťou. Výrobca udáva presnosť prijímača pri meraní RTK 10mm + 1ppm v polohe (horizontálna presnosť) a 20mm + 1ppm vo výške (vertikálna presnosť). (Leica Geosystems, 2005). Presnosť merania sonaru je rádovo cca 20mm (Fuska, 2011). Prepojenie GPS prijímača a sonaru je pomocou rozhrania NMEA (National Marine Electronics Association – Národná asociácia námornej elektroniky), ktoré kategorizuje ASCII dátový tok vo formáte vety delenej bodkou na základe informácie zahrnutej v jednotlivého informačného kódu (Thota, 2006). Zber súradníc bodov prebiehal forme automatického záznamu s krokom 2m, pričom plavba na každej nádrži bola vykonávaná v dvoch sériách profilov. Každá séria bola tvorená profilmi vo vzdialenosti cca 20m medzi jednotlivými profilmi. Série boli navzájom medzi sebou posunuté o 10m. Tieto profily boli pripravené ako vytyčovacie línie pred samotnými meraniami a exportované do GPS prijímača, kde sa následne využili pre navigáciu plavby. Meraním bolo získaných celkovo 4747 bodov (2916 bodov + 1831 bodov) s presnosťou merania GPS výšky 4mm – 6228mm na Veľkej Richňave a 913 bodov (369 bodov + 544 bodov) s presnosťou merania GPS výšky 10mm – 1479mm na Malej Richňave. Vysoká nepresnosť merania GPS výšky vznikla v okrajových častiach, kde bol príjem GPS signálu blokovaný výskytom vysokej brehovej vegetácie. Séria topografických bodov bola zameraná na brehoch Veľkej Richňavskej nádrže pre spresnenie a neskoršie spracovanie v GIS prostredí.

Výsledky

Výsledky výskumu boli zhrnuté v nasledujúcich publikovaných prácach.

Kubinský, D., Fuska, J., Weis, K., Lehotský, M., 2013: Zmeny akumulačného objemu vodných nádrží Veľká Richňavská a Malá Richňavská. Acta Hydrologica Slovaca, Ročník 14, č. 5, 2013, pp. 402 - 413, ISSN 1335-6291

Kubinský, D., Fuska, J., Weis, K., Lehotský, M., Pokrývková, J., 2014: ZMENY RELIÉFU DNA A AKUMULAČNÉHO OBJEMU UMELEJ VODNEJ NÁDRŽE A INTENZITA JEJ ZANÁŠANIA ZA OSTATNÝCH 125 ROKOV – PRÍKLAD VEĽKEJ RICHŇAVSKEJ. GEOMORPHOLOGIA SLOVACA ET BOHEMICA., Ročník 2, č. 3/2013, pp. 31 – 40, ISSN 1337-6799

Mapové a grafické výstupy z výskumu

Fotogaléria: Veľký Richňavský tajch a povodie

Fuska, J., 2011: Využitie digitálneho modelu reliéfu dna malej vodnej nádrže pre kvantifikáciu dnových sedimentov. Dizertačná práca. Slovenská Poľnohospodárska Univerzita v Nitre. 2011. 108 s.

Kamenár & Muzsnai, 1888: Mapa výpočtu kubatúry Malého a Veľkého richňavského jazera v Štiavnických Baniach – pôdorys. Mapa HKG 15787, 97x50cm, kolorovaná v mierke 1 : 1000.

Leica Geosystems, 2005: Leica GPS1200 Series. Technical Data. dostupné online na (TechnicalData_en.pdf)

Thota, Chandu, 2006: Programming MapPoint in .NET. Sebastopol: O`Reily Media. 2006. 376s. ISBN 978-0-596-00906-9.

Malý Richňavský tajch

Historické batymetrické údaje

Zdrojom dát o pôvodnom, historickom reliéfe dna nádrže bola historická mapa pre výpočet kubatúr s názvom "Mapa výpočtu kubatúry Malého a Veľkého richňavského jazera v Štiavnických Baniach - pôdorys" v mierke 1 : 1000 (Kamenár & Muzsnai, 1888)

Súčasné batymetrické údaje

Terénny výskum na Malej Richňavskej vodnej nádrži prebehol 14.8.2013. Meranie bolo realizované pomocou bezkontaktného systému meracou zostavou pozostávajúcou z GPS prijímača Leica 1200+ prepojeného so sonarom Garmin GPSmap 421s (200kHz sonda s meracím lúčom 14°/45°). Meracia zostava bola fixovaná na raftovom člne poháňanom elektromotorom. Použitý GPS prijímač umožňuje zber údajov pomocou RTK merania (Real time kinematic), ktorá umožňuje merania s centimetrovou presnosťou. Výrobca udáva presnosť prijímača pri meraní RTK 10mm + 1ppm v polohe (horizontálna presnosť) a 20mm + 1ppm vo výške (vertikálna presnosť). (Leica Geosystems, 2005). Presnosť merania sonaru je rádovo cca 20mm (Fuska, 2011). Prepojenie GPS prijímača a sonaru je pomocou rozhrania NMEA (National Marine Electronics Association – Národná asociácia námornej elektroniky), ktoré kategorizuje ASCII dátový tok vo formáte vety delenej bodkou na základe informácie zahrnutej v jednotlivého informačného kódu (Thota, 2006). Zber súradníc bodov prebiehal forme automatického záznamu s krokom 2m, pričom plavba na každej nádrži bola vykonávaná v dvoch sériách profilov. Každá séria bola tvorená profilmi vo vzdialenosti cca 20m medzi jednotlivými profilmi. Série boli navzájom medzi sebou posunuté o 10m. Tieto profily boli pripravené ako vytyčovacie línie pred samotnými meraniami a exportované do GPS prijímača, kde sa následne využili pre navigáciu plavby. Meraním bolo získaných celkovo 4747 bodov (2916 bodov + 1831 bodov) s presnosťou merania GPS výšky 4mm – 6228mm na Veľkej Richňave a 913 bodov (369 bodov + 544 bodov) s presnosťou merania GPS výšky 10mm – 1479mm na Malej Richňave. Vysoká nepresnosť merania GPS výšky vznikla v okrajových častiach, kde bol príjem GPS signálu blokovaný výskytom vysokej brehovej vegetácie. Séria topografických bodov bola zameraná na brehoch Veľkej Richňavskej nádrže pre spresnenie a neskoršie spracovanie v GIS prostredí.

Výsledky

Výsledky výskumu boli zhrnuté v nasledujúcich publikovaných prácach.

Kubinský, D., Fuska, J., Weis, K., Lehotský, M., 2013: Zmeny akumulačného objemu vodných nádrží Veľká Richňavská a Malá Richňavská. Acta Hydrologica Slovaca, Ročník 14, č. 5, 2013, pp. 402 - 413, ISSN 1335-6291