Sklonitosť (Slope)
Sklon reliéfu je najdôležitejší ukazovateľ na hodnotenie rýchlosti a tým aj množstva odtoku vody po vrchu reliéfu. Je to bezpochyby najpoužívanejší morfometrický ukazovateľ reliéfu. V praktickom používaní ukazovateľa sa spravidla konštruujú len izoklíny - čiary rovnakých uhlov sklonov vybraných hodnôt (najčastejšie s hodnotami uhla sklonu = 30´, 1, 3, 7, 12, 17, 25), ktoré potom ohraničujú areály s daným intervalom sklonov. (Miklós, L., a kol. 1997). Sklon georeliéfu možno definovať ako uhol, ktorý zviera dotyková rovina k danému bodu s horizontálnou rovinou, rovnobežnou s hladinou svetového oceána resp. s priebehom geoidu (MINAR 1998) resp. sklon reliéfu predstavuje zmenu nadmorských výšok v smere spádovej krivky. Vyjadruje sa v stupňoch (GEOMODEL 2005).
Model sklonitosti generujeme modulom Spatial Analyst – Surface Analysis – Slope...
V dialógovom okne do poľa Input surface zvolíme digitálny model reliéfu. Output cell size sa automaticky vygeneruje podľa rozlíšenia vstupu. Do poľa Output raster zadáme cestu a názov generovaného súboru, resp. modelu sklonov. Potvrdením OK prebehne výpočet a zobrazenie mapy sklonov.
Model je ešte potrebné reklasifikovať. (modul Reclassify… v časti Spatial Analyst). Pole Input raster bude obsahovať raster, ktorý sa bude reklasifikovať. Dôležitá časť je Set values to reclassify, kde zadávame hodnoty, resp. rozsah hodnôt reklasifikácie. Ak chceme reklasifikovať raster na presný vopred známy počet tried, klikneme na tlačidlo Classify… a zvolíme počet reklasifikačných tried. Do poľa Output raster zadáme cestu uloženia súboru a jeho názov. Akciu spustíme kliknutím na OK.
Spôsob reklasifikácie hodnôt sklonov.(MŽP SR, 1993)
| Sklonitosť v ° | Hodnota |
| 0 - 2 | 1 |
| 2 - 4 | 2 |
| 4 - 8 | 3 |
| 8 - 12 | 4 |
| 12 - 18 | 5 |
| 18 - 21 | 6 |
| > 21 | 7 |
Orientácie (Acpect)
Orientáciu reliéfu voči svetovým stranám môžeme považovať za stabilnú expozíciu reliéfu voči chodu slnka. Metóda práce spočíva v konštrukcii izotangentov - čiar rovnakého uhla orientácie - resp. smerových frontov, ktoré spájajú body s rovnakou orientáciou reliéfu (Miklós, L. a kol., 1997)
Model orientácií generujeme modulom Spatial Analyst – Surface Analysis – Aspect...
V dialógovom okne do poľa Input surface zvolíme digitálny model reliéfu. Output cell size sa automaticky vygeneruje podľa rozlíšenia vstupu. Do poľa Output raster zadáme cestu a názov generovaného súboru, resp. modelu orientácií. Potvrdením OK prebehne výpočet a zobrazenie mapy orientácií. Výslednú mapu je taktiež možné reklasifikovať na napr. 4 triedy orientácií.
Horizontálna a vertikálna krivosť (plane, profile curvature), formy reliéfu
Tieto charakteristiky boli popísané v článku Horizontálna, vertikálna krivosť, tvary reliéfu
Modul na generovanie krivostí nájdeme nalistovaním v ArcToolboxe v časti Spatial Analyst Tool – Surface – Curvature.
Pole Input raster je vstupné pole, do ktorého je potrebné zadať digitálny model terénu. Output profile curve raster je vlastne zadanie cesty a názvu modelu vertikálnej krivosti, pole Output plan curve raster je názov a cesta uloženia modelu horizontálnej krivosti. Oba modely ďalej reklasifikujeme nasledovne:
Horizontálna krivosť:
-999 - -0,1 = plochy konkávne prepadnuté, doliny - A
-0,1 – 0 = plochy rovné, nezakrivené – 0
0 – 999 = plochy konvexné vypuklé, chrbáty X
Vertikálna krivosť:
-999 - -0,1 = plochy konkávne prepadnuté, spomalenie odtoku - A
-0,1 – 0 = plochy rovné, nezakrivené – 0
0 – 999 = plochy konvexné vypuklé, zrýchlenie odtoku - X
V ArcGise použijeme funkciu rastrovej kalkulačky – Spatial Analyst – Raster Calculator..., kde máme možnosť jednotlivé rastre násobiť, deliť atď. Pre výpočet modelu odtokového pomeru musíme model horizontálnej krivosti násobiť modelom vertikálnej krivosti.( [horizontálna krivosť] * [vertikálna krivosť]) a spustíme tlačidlom Evaluate.
Odtokové pomery:
Priestorovou syntézou horizontálnej, normálovej krivosti a sklonových pomerov,a následné jej reklasifikáciou dostávame mapu odtokových pomerov (Miklos et al. 1997).
| krivosti/sklony | 7 | 6 | 5 | 4 | 3 | 2 | 1 |
| >21° | 21°-18° | 18°-12° | 8°-12° | 4°-8° | 2° -4° | 0°-2° | |
| XX | XX7 | XX6 | XX5 | XX4 | XX3 | XX2 | XX1 |
| YX | YX7 | YX6 | YX5 | YX4 | YX3 | YX2 | YX1 |
| ZX | ZX7 | ZX6 | ZX5 | ZX4 | ZX3 | ZX2 | ZX1 |
| XY | XY7 | XY6 | XY5 | XY4 | XY3 | XY2 | XY1 |
| YY | YY7 | YY6 | YY5 | YY4 | YY3 | YY2 | YY1 |
| ZY | ZY7 | ZY6 | ZY5 | ZY4 | ZY3 | ZY2 | ZY1 |
| XZ | XZ7 | XZ6 | XZ5 | XZ4 | XZ3 | XZ2 | XZ1 |
| YZ | YZ7 | YZ6 | YZ5 | YZ4 | YZ3 | YZ2 | YZ1 |
| ZZ | ZZ7 | ZZ6 | ZZ5 | ZZ4 | ZZ3 | ZZ2 | ZZ1 |
Táto tabuľka znázorňuje intenzitu odtoku. Kde hodnoty kombinácií krivostí a sklonov sú usporiadané podľa stupňa deštrukcie od najsilnejšej po najslabšiu. Usporiadanie týchto hodnôt do troch kategórií udáva stupeň intenzity odtoku a to silný, stredne silný a slabý odtok.
Silný odtok: XX7, XX6, YX7, YX6, ZX7, ZX6
Stredne silný odtok: XX5, XX4, YX5, YX4, ZX5, ZX4, XY7,XY6,XY5, XY4, YY7, YY6, YY5, YY4, ZY7, ZY6, ZY5, ZY4
Slabý odtok: XX3, XX2, XXI, YX3, YX2, YX1, ZX3, ZX2, ZX1, XY3, XY2, XY1, YY3, YY2, YY1, ZY3, ZY2, ZY1, XZ7, XZ6, XZ5, XZ4, XZ3, XZ2, XZ1, YZ7, YZ6, YZ5, YZ4, YZ3, YZ2, YZ1, ZZ7, ZZ6, ZZ5, ZZ4, ZZ3, ZZ2, ZZ1
Oslnenie:
Oslnenie reliéfu - množstvo dopadajúceho žiarenia je ukazovateľ, ktorý môžeme získa syntézou mapy sklonov a orientácie reliéfu. Zemepisnú šírku a tým aj deklináciu Slnka v rôznom čase považujeme za konštantnú (MIKLÓS et. al. 1990).Spôsob kombinácií indexov orientácií a sklonu a ich kvantifikáciu ukazuje tabuľka v príspevku Mapa slnečného príkonu.
Pridať komentár k článku
Zuzana: Ahoj Dano Chcela by som sa spýtať či nemáš skúsenosti s programom GRASS Gis.. pretože v Arcscene som robila 3D model územia, lenže mi tam nevyexportuje to s legendou a v tom GRASS Gis sa to da.. Chcela by som sa spýtať, že ak poznáš ten GRASS GIS aký koordinačný systém si v ňom použil ďakujem. Pekný deň
krny: Ahoj Dano Mam tu jeden problem s rozsahom pri tvorbe krivosti, konkretne rovne, alebo este lepsie povedane nezakrivene plochy v rozsahu hodnot ktore uvazdas (-0,1 – 0) ake velke uzemie ti vynde po zadani tohoto parametra? mne povecine tato plocha s tymto parametrom zanika pricom v realnom svete je to znacna cast svahu. Otazke je niekde presne stanovena metodika aj s hodnotami alebo je odporucany rozsah hodnot. (ak neberieme do uvahy miklosovinu a pracu Krcha o ktorej sa jeden u nas posobiaci docent po precitani vyjadril \"ma tam chyby\" ) Jozo :-)
krny: Ahoj Dano Mam tu jeden problem s rozsahom pri tvorbe krivosti, konkretne rovne, alebo este lepsie povedane nezakrivene plochy v rozsahu hodnot ktore uvazdas (-0,1 – 0) ake velke uzemie ti vynde po zadani tohoto parametra? mne povecine tato plocha s tymto parametrom zanika pricom v realnom svete je to znacna cast svahu. Otazke je niekde presne stanovena metodika aj s hodnotami alebo je odporucany rozsah hodnot. (ak neberieme do uvahy miklosovinu a pracu Krcha o ktorej sa jeden u nas posobiaci docent po precitani vyjadril "ma tam chyby" ) Jozo :-)
krny: Ahoj Dano Pre krivost kroru si reklasifikoval v kategorii "plochy rovné" v rozmedzi hodnot (-0,1 – 0) ti vyslo nejake uzemie? Mne bezne pri tomto intervale nevyda ziadna plocha pricom uzemie "rovne" sa nachádza medzi dvomi zakriveniami konvex a konkav co je v realnom svete znacna plocha. Nikde som sa ale nedocital ake rozmedzie hodnot je odporucane :-) alebo presne definovane pre dalsie riesenie syntez.