Odtokové pomery
Základnou jednotkou pre odtok vody v koryte vodného toku je prietok – Q, čiže množstvo vody, ktoré pretečie za jednu sekundu priečnym profilom toku prietok sa vyjadruje m3.s-1. Povrchový tok vody možno charakterizovať v zmysle práce (GERITS et al. 1990) ako tečenie vody po povrchu reliéfu, až kým nedosiahne korytový vodný tok. Povrchový tok spôsobuje vodnú eróziu pôdy a šírenie kontaminantov vody a pôdy (chemické, rádioaktívne znečistenie). Vzniká dvoma procesmi - exfiltráciou a ako Hortonov povrchový tok ( keď intenzita zrážky prekročí intenzitu infiltrácie, (MOORE a FOSTER 1990).
Horizontálna krivosť
Horizontálnu krivosť určujeme na každej vrstevnici (horizontálnom smere), kde hľadáme hraničné body medzi jednotlivými krivosťami. Výsledkom budú plošné vyjadrenia krivosti vrstevníc:
X - plochy konvexné – chrbty, rázsochy, (+ hodnota bunky)
0 - plochy nezakrivené, (0 hodnota bunky)
A - plochy konkávne – doliny, úvaliny, brázdy (- hodnota bunky)
Tento ukazovateľ je veľmi dôležitý na posúdenie smeru pohybu – odtoku vody a materiálu po svahu, či sa na danom mieste materiál rozptyľuje, alebo koncentruje. Tento ukazovateľ je pomerne ľahko vizuálne určiteľný. Ako prvé je určenie polohy chrbtov a dolín, voči ktorým sa potom určujú podľa prostého priebehu a zakrivenia vrstevníc konvexné svahy (chrbty, rázochy), konkávne svahy (doliny, úvaliny), prípadne nezakrivené svahy. Hranice medzi zakriveniami (inflexné body) sa určujú na každej vrstevnici vizuálne, inflexné body sa spájajú a tým sa vyhraničujú areály s rôznym zakrivením (Miklós, L., a kol. 1997).
Horizontálna krivosť reliéfu predstavuje zakrivenie reliéfu v smere vrstevnice (normálová krivosť v smere dotyčnice k vrstevnici). Zakrivenie môže byť buď kladné alebo záporné. Kladné hodnoty označujú konvexné (vypuklé) tvary reliéfu, záporné hodnoty konkávne (vduté) tvary. Horské chrbty sú zvyčajne konvexné a doliny konkávne. Hodnoty krivosti sú v m-1.
Vertikálna krivosť - normálna
Vertikálnu krivosť určujeme v spádnici (v kolmom smere), na ktorej hľadáme hraničné body medzi jednotlivými krivosťami spádovej krivky. Výsledkom je plošné vyjadrenie jednotlivých krivosti spádových kriviek:
- plochy konvexné (vypuklé) – zrýchlenie odtoku
- plochy nezakrivené
- plochy konkávne (duté) – brzdenie odtoku
Tento ukazovateľ je tak tiež veľmi dôležitý na posúdenie pohybu materiálu po svahu, či na danom mieste predpokladáme ubúdanie alebo pribúdanie materiálu. Predstavuje zakrivenia spádových kriviek. Normálová (vertikálna) krivosť vyjadruje stupňovitosť svahu. Konvexné tvary zapríčiňujú zrýchľovanie odtoku / a ubúdanie materiálu/, konkávne tvary brzdenie odtoku /a pribúdanie materiálu/ (Miklós, L. a kol. 1997).
Určujeme ho z tendencie zmien vzdialeností medzi vrstevnicami na spádových krivkách, pričom postupne sa zväčšujúce vzdialenosti znamenajú konkávne svahy, zmenšujúce sa konvexné svahy a rovnaké vyrovnané svahy. Hranice medzi zakriveniami na každej spádnici predstavujú inflexné body v miestach zmeny tendencie zmien. Inflexné body sa spájajú a tým sa vyhraničujú areály s rôznym zakrivením. Normálová krivosť je relatívne náročná na čas a vyžaduje hlboké chápanie teoretickej bázy.
Vertikálna krivosť reliéfu predstavuje zakrivenie reliéfu v smere spádovej krivky (normálová krivosť v smere spádovej krivky). Zakrivenie môže byť buď kladné alebo záporné. Kladné hodnoty označujú konvexné (vypuklé) tvary reliéfu, záporné hodnoty konkávne (vduté) tvary Zvyčajne horná časť svahu v smere spádovej krivky je konvexná a dolná konkávna. Hodnoty krivosti sú v m-1.
Formy reliéfu
Sú priestorovou syntézou horizontálnej a normálnej krivosti. Kombinácia konvexných, konkávnych a nezakrivených tvarov z oboch tvarov z oboch druhov krivostí dáva 9 možných základných tvarov, ktorými možno určiť komplexný tvar každej plochy (Krcho, 1973). Tieto v rozhodujúcej miere ovplyvňujú svahové procesy.
Priestorovou syntézou horizontálnej a normálovej krivosti boli vytvorené formy reliéfu, ktoré v rozhodujúcej miere ovplyvňujú svahové procesy, ktorý vyjadruje ako sa na svahu materiál zhromažďuje, rozptyľuje, spomaľuje alebo zrýchľuje. Spôsob kombinovania vyjadruje tabuľka.
CSD*/DSC** | Konvexné | Vyrovnané Y (0) | Konkávne Z (A) |
Konvexné X | XX | XY | XZ |
Vyrovnané Y (0) | YX | YY | YZ |
Konkávne Z (A) | ZX | ZY | ZZ |
*cross slope curvature
**down slope curvature
Kde hodnota
- XX vyjadruje koncentrovanie materiálu a zrýchľovanie jeho pohybu
- XY koncentrovanie materiálu a spomaľovanie jeho pohybu
- XZ koncentrovanie materiálu pri jeho žiadanom pohybe
- YX rozptyľovanie materiálu a zrýchľovanie jeho pohybu po svahu
- YY rozptyľovanie materiálu a spomaľovanie jeho pohybu
- YZ rozptyľovanie materiálu pri jeho žiadanom pohybe
- ZX zrýchľovanie pohybu materiálu po svahu
- ZY spomaľovanie pohybu materiálu po svahu
- ZZ stav kedy nedochádza ani k pohybu ani ku koncentrácii, alebo rozptyľovaniu materiálu
Ako ďalší ukazovateľ sú vypracované sklonitosti, Tieto hodnoty sklonov sú následne reklasifikované do siedmich hodnôt.
Spôsob reklasifikácie hodnôt sklonov (Miklós, L., a kol. 1997).
Sklonitosť v stupňoch | Hodnota |
0-2 | 1 |
2-4 | 2 |
4-8 | 3 |
8-12 | 4 |
12-18 | 5 |
18 -21 | 6 |
> 21 | 7 |
Tabuľka: Priestorová syntéza horizontálnej, vertikálnej krivosti a sklonov (Miklós, L., a kol. 1997).
krivosti/sklony | 7 | 6 | 5 | 4 | 3 | 2 | 1 |
>21° | 21°-18° | 18°-12° | 8°-12° | 4°-8° | 2° -4° | 0°-2° | |
XX | XX7 | XX6 | XX5 | XX4 | XX3 | XX2 | XX1 |
YX | YX7 | YX6 | YX5 | YX4 | YX3 | YX2 | YX1 |
ZX | ZX7 | ZX6 | ZX5 | ZX4 | ZX3 | ZX2 | ZX1 |
XY | XY7 | XY6 | XY5 | XY4 | XY3 | XY2 | XY1 |
YY | YY7 | YY6 | YY5 | YY4 | YY3 | YY2 | YY1 |
ZY | ZY7 | ZY6 | ZY5 | ZY4 | ZY3 | ZY2 | ZY1 |
XZ | XZ7 | XZ6 | XZ5 | XZ4 | XZ3 | XZ2 | XZ1 |
YZ | YZ7 | YZ6 | YZ5 | YZ4 | YZ3 | YZ2 | YZ1 |
ZZ | ZZ7 | ZZ6 | ZZ5 | ZZ4 | ZZ3 | ZZ2 | ZZ1 |
Táto tabuľka znázorňuje intenzitu odtoku. Kde hodnoty kombinácií krivostí a sklonov sú usporiadané podľa stupňa deštrukcie od najsilnejšej po najslabšiu. Usporiadanie týchto hodnôt do troch kategórií udáva stupeň intenzity odtoku a to silný, stredne silný a slabý odtok.
Silný odtok: XX7, XX6, YX7, YX6, ZX7, ZX6
Stredne silný odtok: XX5, XX4, YX5, YX4, ZX5, ZX4, XY7,XY6,XY5, XY4, YY7, YY6, YY5, YY4, ZY7, ZY6, ZY5, ZY4
Slabý odtok: XX3, XX2, XXI, YX3, YX2, YX1, ZX3, ZX2, ZX1, XY3, XY2, XY1, YY3, YY2, YY1, ZY3, ZY2, ZY1, XZ7, XZ6, XZ5, XZ4, XZ3, XZ2, XZ1, YZ7, YZ6, YZ5, YZ4, YZ3, YZ2, YZ1, ZZ7, ZZ6, ZZ5, ZZ4, ZZ3, ZZ2, ZZ1
Obrázok č. 1
Obrázok č. 2
Pridať komentár k článku
David Dobrovič: Dobrý deň, paradoxne je to naopak ako v matematike pri funkciách... tam je konkávnosť a konvexnosť presne naopak.
DANO: Ahoj, vsetko tu popisane je mozne lahko dosiahnut v napr. v programe ArcGis 9x verzie a myslim, ze aj Grass Gis by si s tym poradil.
Peter: ahoj vies mi poradit v akom programe to mozem dosiahnut ( GIS ) nieco podobne
DANO: Mozem vediet ake? Preverim to a ak to je skutocne pravda, doplnim ich do zoznamu.
BUBUBU: Chybaju ti tam citacie k použitej literature
YYY: Fajn návod, hodil sa mi do bakalárky