Tajch Ottergrund je najvyššie položeným tajchom v Štiavnických vrchoch. S týmto faktom súvisí aj to, že takto vysoko postavený tajch má vlastné povodie z ktorého by bolo možné zásobovať tajch vodou veľmi malé. Vodu zo vzdialenejších okolitých svahov preto zberali a privádzali do tajchu 2 náhonné jarky ležiace po oboch stranách hrádze. Severný najdlhší jarok mal dĺžku cca 340 metrov. Prebiehal v jednej línii so súčasnou cestou smerom od Ottergrundu na Červenú studňu. V miestach, kde táto cesta začína stúpať pokračoval ďalej po vrstevnici a od tejto cesty sa odkláňal (v týchto miestach je jarok porušený úpravou svahu) a napája sa na turistický náučný chodník v ktorého línii ďalej pokračuje ešte niekoľko desiatok metrov. Na týchto miestach je jarok veľmi dobre viditeľný, dokonca počas daždivejšieho počasia alebo po jarnom topení snehu sa v ňom zadržuje voda aj dlhšiu dobu. Druhý jarok prebiehal na juh od hrádze a mal dĺžku niečo cez 115 metrov. Jeho vyústenie je tesne pri súčasnom bezpečnostnom priepade. Tento jarok je tiež v teréne čitateľný najmä v miestach pri informačnej tabuľke o lese Milana Kapustu. Miestami je zarastený drevinami a krovinami a tiež popri ňom prebieha, ako to je pri mnohých jarkoch zvykom turistický chodník. Posledný zdroj vody pre tajch Ottergrund bol, resp. stále je prameň nachádzajúci sa východne od tajchu smerom na miestnu usadlosť. Dĺžka tohto prirodzeného prítoku je cca 57 metrov. Približne 10-12 metrov východne je možné vo svahu pozorovať ešte jeden prameň prejavujúci sa iba presakovaním vody, no stabilne a celoročne.
Na vzdušnej strane hrádze pod manipulačnou búdkou môžeme vidieť nápadnú depresiu, ktorá je o 2-3 metre prerušená turistickým chodníkom. Po pár metroch sa opäť ukazuje a pokračuje ďalej súbežne s chodníkom po vrstevnici. V súčasnosti prebieha tesne nad ohradenou plochou vyčlenenou pre kone alebo dobytok. Ide o náhonný jarok odvádzajúci dnovú vodu z tajchu (dnes vodnú štôlňu teda jej vyústenie nevidno). Keby sme týmto jarkom pokračovali až na jeho koniec, dostali by sme sa na miesto, kde začína zberný severný jarok, len o niekoľko metrov nižšie. Jeho ukončenie je veľmi dobre čitateľné a takto dovedená voda ďalej pokračovala údolím a napájal sa pravdepodobne do nižšie prebiehajúceho Klingerštolnianskeho severovýchodného zberného jarku pre tajch Klinger. Celková dĺžka náhonného jarku bola okolo 300 metrov. Voda sa tiež mohla vypúšťať tak, že pokračovala údolím situovaným priamo pod tajchom Ottergrund až k štôlni Schmidtenrinn (dnes sa dostáva táto štôlňa viac do povedomia vďaka vysväteniu kaplnky, ktorá sa nachádzala neďaleko a úmyslu obnoviť tradície konania „Šmintorínskej púti“ – viac na: http://www.zivotbs.sk/clanky/4998-vysvatenie-opravenej-kaplnky-pri-stolni-schmidtenrinn)
Vektorové podklady - mapovanie jarkov a štôlní
Fotogaléria
Pridať komentár k článku