Nižšie priložený plán znázorňuje vodohospodársky systém tajchu Klinger. Pre určenie jeho priebehu boli použité viaceré historické plány a mapové podklady zo Štátneho ústredného banského archívu, internetu a informácie z ústneho podania miestnych obyvateľov.
Klinger mal celkom tri zberné jarky: Klingerštolniansky severovýchodný, Klingerštolniansky južný a Klingerštolniansky horný.
Jeden zberný jarok, ktorý privádzal vodu do tajchu Klinger sa tiahol pod tajchom Ottergrund a Červenou Studňou, jeho začiatok bol situovaný až nad tajchom Malá Vodárenská a zberal teda vody z lúk a svahov kopca Paradajs a časti kopca Glanzenbergu (Staré mesto). Ide o prívodný jarok Klingerštôlnansky severovýchodný. Jeho začiatok sa nachádza tesne nad dnešným sídliskom Šobov, pri ceste od sídliska na križovatku pri Červenej studni (na fotke 3 označený červenou šípkou). Začiatok je približne 10 metrov pod asfaltovou cestou. Do tohto náhodného jarku bolo možné vypúšťať vodu nielen z tajchu Ottergrund, ale tiež z Červenej Studne. Tento jarok je dodnes na viacerých miestach zreteľne čitateľný v teréne, predovšetkým v pomyselnom úseku medzi Ottergrundom a samotným Klingerom. V niektorých častiach je však prerušený zástavbou, alebo sa v teréne jeho stopy strácajú, resp. jeho partie sú silne zarastené krovinami. Najmä v jarných mesiacoch a počas topenia snehu je jeho priebeh najčitateľnejší, pretože v jeho línii sa zadržiava sneh a voda. Celková dĺžka jarku od vyústenia do tajchu Klinger po jeho začiatok nad tajchom Malá Vodárenská je cca 2837 metrov.
Tajch Klinger bol však zásobovaný vodou ešte jedným pomerne dlhým zberným jarkom a to zo západnej strany ktorého začiatok je podľa viacerých historických máp situovaný až v obci Štiavnické Bane. V mieste ostrej zákruty nad Maximilián šachtou sa jeho priebeh stráca a smerom ďalej na Štiavnické Bane je postupne menej a menej výrazný. Neďaleko miesta, kde sa cesta z Hornej Rovne napája na cestu Banská Štiavnica−Štiavnické Bane, môžeme v teréne dohľadať kamenné vyloženie zberného jarku.
Ide o zberný jarok Klingerštolniansky Južný. Prebieha tesne pri asfaltovej ceste B. Štiavnica−Horná Roveň, resp. Banská Štiavnica−Štiavnické Bane. Celková dĺžka jarku od tajchu Klinger po začiatok na Štiavnických Baniach je približne 2220 metrov. Vyústenie jarku do tajchu Klinger je stále zreteľné, aj napriek tomu, že tesne pri vyústení je prerušený prístupovou cestou na hrádzu. Dnes je v týchto miestach jarok vyložený kameňom a do tajchu je voda zvedená novovybudovanou vodnou štôlňou na východnej strane hrádze.
Nad tajchom Klinger sa na vrstevnici približne o 25 metrov vyššej nadmorskej výške, ako spomenutý Klingerštolniansky južný jarok nachádza ďalší Klingerštolniansky horný zberný jarok. Jeho vyústenie je nad štôlňou Klinger Krátka. Voda tiekla záverom doliny priamo do tajchu v miestach, kde v súčasnej dobe priteká voda práve z tejto štôlne. Obidva jarky sú v teréne dostupné, tesne pri nich prechádzajú lesné chodníky a dajú sa na mnohých úsekoch ľahko identifikovať.
V súčasnej dobe je Klinger zásobovaný vodou zo štôlne Klinger Krátka a Klinger Dlhá a to najmä po poslednej rekonštrukcii prívodných jarkov zo spomenutých štôlní a tiež systémom zberných jarkov z miestnych komunikácií pri ceste na Hornú Roveň. Po desiatkach rokov, kedy bol tajch napustený len do polovice je teda problém s nedostatkom vody nateraz vyriešený.
Pôvodný tajch Klinger bol o niečo menší, ako ho teraz poznáme. Okolo rokov 1827-1830 došlo k jeho zväčšeniu a teda posunutiu, resp. vybudovaniu novej hrádze ďalej do doliny. Tým tajch Klinger nadobudol súčasné parametre. Momentálne je lákavým cieľom rekreantov a turizmu celoročne.
Taktiež uvítam ďalšie zaujímavé poznatky, mapovú dokumentáciu, staré fotografie a doplnenie informácií o tajchu Klinger, ale aj o celom jeho vodohospodárskom systéme.
Vektorové podklady - mapovanie jarkov a štôlní
Fotogaléria
Pridať komentár k článku