Geografická poloha
S problémom určenia polohy bodu v priestore sa od nepamäti zaoberajú ľudia mnohých profesií. Či už to boli lovci, stavitelia, námorníci, vojvodcovia. Z teoretického hľadiska sa touto problematikou zaoberali najmä fyzici, matematici ale i astrológovia, astronómovia, alchymisti. Všetci vychádzali zo základného predpokladu, určenia oporného bodu (jazero, strom, kameň, "severka", slnko a pod.), ku ktorému vyjadrovali relatívnu polohu popisovaného objektu pomocou smeru a vzdialenosti (napr. dva dni od jazera v smere zapadajúceho slnka). Tento spôsob je dodnes požívaný s využitím polárnych súradníc (uhol, vzdialenosť). Teoretikom však takýto spôsob nevyhovoval a zaviedli tzv. súradnicové systémy, ktoré sa skladali z priamok (osí) pretínajúcich sa v počiatku - základnom bode. Poloha objektu je určená prienikom priamok rovnobežných s osami v určitej vzdialenosti (vzdialenosti skúmaného bodu od určitej osi sa hovorí súradnica). V prípade, že sú osi na seba kolmé, hovoríme o karteziánskych súradniciach. Určenie vzdialenosti, poprípade smeru v prvom, alebo druhom prípade je v dnešnej dobe vyriešený medzinárodne uznávanými jednotkami SI (meter, stupeň, radián).
Je zrejmé, že povrch Zeme nie je rovina - povrch Zeme je nesúrodá plocha. Aby sme mohli vytvoriť jej model, je určená rovnomerná plocha - nulová hladina plochy. Táto plocha tvorí povrch telesa, ktoré nazývame geoid. Pri modelovaní je potrebné nahradiť skúmanú plochu (v tomto prípade geoid) plochou, ktorá je matematicky definovateľná. Pri skúmaní povrchu Zeme sa najčastejšie využíva referenčný elipsoid, zriedkavo guľová plocha. Poloha bodov na jej povrchu je určená pomocou súradníc v súradnej sústave. V nasledujúcom texte si presne určíme význam základných pojmov a opíšeme spôsoby zobrazenia zemského povrchu.
Geoid je myslená nulová hladinová ekvipotenciálna plocha, ktorá je v každom svojom bode kolmá na smer zemskej príťažlivosti.
Referenčná plocha - je matematicky definovateľná plocha najčastejšie elipsoid alebo guľa, ktorá sa tvarom čo najviac približuje ku geoidu.
Referenčný elipsoid
- model vhodný pre matematické výpočty
Súradnicový systém - systém, ktorý umožňuje jednoznačné definovanie polohy na Zemi. Využívajúc na určenie polohy relatívne vzdialenosti objektu od súradnicových osí. Jedným z najuniverzálnejších súradnicových systémov vhodných pre určenie polohy v celosvetovom merítku je World Geodetic System (WGS). Využívajú ho napríklad moderné navigačné systémy globálneho zisťovania polohy - Global Positioning Systems (GPS).
Jeho počiatok je v strede gravitačného poľa Zeme.
Referenčný meridián je stotožnený s nultým poludníkom.
Os z je rovnobežná s osou Zeme.
Os x tvorí priesečnica roviny referenčného poludníka s rovinou rovníka.
Os y je kolmá na os x a pravotočivo doplňuje súradnú sústavu.
Zobrazovacie metódy zemského povrchu
Každé geografické zobrazenie má za cieľ pretransformovať Zemský povrch na rovinu. Pri zobrazovaní Zeme sa najčastejšie používajú tieto tri rozvinuteľné zobrazovacie plochy:
Poznáme niekoľko druhov zobrazení, ktoré sa využívajú pri tvorbe priemetov zemského povrchu. Rozoznávame ich
1. Podľa vlastností, ktoré sa pri zobrazení zachovávajú:
Konformné - (rovnouhlé) pri zobrazení sa zachovávajú veľkosti uhlov
Ekvivalentné - (rovnoplošné) - zachovávajú plošné obsahy
Ekvidistančné - zachovávajú určitú sústavu čiar
Kompenzačné - (vyrovnávacie) pri ktorých sa síce všetky hodnoty skresľujú, ale sú rovnako tlmené
2. Podľa spôsobu premietania a polohy stredu premietania:
Gnómomické zobrazenie
Stereografické zobrazenie
Ortografické zobrazenie
Súradná sústava, v ktorej je zobrazené územie nášho štátu je odvodená od pôvodného zobrazenia bývalej Československej republiky. Zobrazenie označované ako Súradnicový systém Jednotnej trigonomickej siete katastrálnej (S-JTSK) je u nás aj v Čechách záväzným súradnicovým systémom. Charakterizujú ho parametre Besselovho elipsoidu a následné zobrazenie tohto elipsoidu do roviny Křovákovým spôsobom. Besselov elipsoid: jeho zavedenie je datované r. 1941, rozmery hlavnej osi 6377483,865, vedľajšej osi 6356078,963.
Nasledujúci obrázok vľavo dole znázorňuje rozvinutú kužeľovú plochu do roviny a zobrazenie bývalej Československej republiky v tomto zobrazení. Kužeľová plocha sa dotýka modelovej Gaussovej gule v rovnobežke 78°30'. Bod T [d 42°30' , š 48°15'] je bod, v ktorom sa dotýka priamka prechádzajúca vrcholom kužeľa a znázorňujúca os x. Veľkosť úsečky TV je 1 298 039,0046km.Vrchol V je počiatok súradnej sústavy a jej orientácia je volená tak, aby celé územie bývalého Československa bolo v kladnom kvadrante. Nomenklatúru, ktorá je odvodená z tohto zobrazenia tvorí základný triangulačný list, (štvorcová sieť s veľkosťou štvorcov 50km x 50km), triangulačný list (vznikne rozdelením zákl. triang. listu na sieť, tvorenú 5 x 5 štvorcov s veľkosťou zobrazovaného územia 10km x 10km) a mapový list (vznikne rozdelením triangulačného listu na 4 stĺpce x 5 riadkov a zobrazuje územie s veľkosťou 2km x 2,5km).
Druhý spôsob zobrazovania nášho územia, ktorý sa u nás využíva hlavne vo vojenstve je Gaus-Krügerovo zobrazenie. Toto zobrazenie využíva zobrazenie referenčného elipsoidu do valcovej plochy a jej následné rozvinutie do roviny. Tento systém sa niekedy nazýva aj Systém 1942 - S42 a vyjadruje skutočnosť, že naša sieť bola začlenená do geodetickej siete bývalého Sovietskeho Zväzu.
Pridať komentár k článku