Projekt v GIS
Doteraz sme si postupne vysvetľovali niektoré postupy, ktoré vykonávame pri práci s metodológiami GIS a tvorbe aplikácií v nich. Ak by sme chceli sledovať logickú postupnosť potrebných krokov od zberu potrebných údajov, plánovaní akcií až ku konečnému požadovanému výstupu, zistíme, že celý tento cyklus má svoj nevyhnutný sled potrebných udalostí. V počítačovej terminológii (ale nie len v nej) postup činností pri tvorbe programových aplikácií nazývame jednotne projekt. V tejto kapitole si povieme o základných etapách v rámci tvorby projektu GIS. Niektoré z nich sme si podrobnejšie už vysvetlili, iné zas sú tak špecifické pre každú novú aplikáciu, že si ich v tejto fáze nebudeme bližšie vysvetľovať. V odbornej literatúre môžeme nájsť niekoľko podobných spôsobov charakterizovania etáp projektu, v tomto texte uvádzame len jeden z nich. Tento opis jednotlivých akcií sa najviac približuje postupom, s ktorými sa budete počas štúdia stretávať.
Činnosti v rámci projektu GIS
1. Stanovenie cieľov projektu
2. Budovanie databázy
návrh štruktúry
naplnenie databázy
kontrola údajov a odstraňovanie chýb
3. Reštrukturalizácia alebo manipulácia s údajmi
4. Vykonanie analýz a syntéz
geografické
terénnych modelov
štatistických
5. analýzy a syntézy obrazov
6. Tvorba výstupov
Stanovenie cieľov
Pokiaľ chceme komplexne hovoriť o všetkých krokoch, ktoré musíme nevyhnutné vykonať, kým vytvoríme požadovanú aplikáciu, je vhodné, aby sme si dopredu vedeli určité etapy naplánovať, aby sme si určili, s akými údajmi budeme pracovať, aké finančné prostriedky budeme potrebovať, naplánovali sme si potrebné ľudské zdroje a pod. Odpovede na všetky tieto otázky ľahšie budeme vedieť formulovať, ak si správne určíme základný cieľ projektu. Pri jeho určovaní spravidla hľadáme správne odpovede na nasledujúce otázky:
- aký problém budeme riešiť
- ako sa rieši klasickými prostriedkami
- existujú alternatívne postupy, ako ho riešiť v GIS
- z akých zdrojov a s akými nákladmi získame vstupné údaje
- aké budú výsledné produkty riešenia - správy, mapy, tabuľky, prehľady
- aké časté využitie týchto produktov bude
- bude možné spracovávať tieto produkty aj pri iných riešeniach
- komu sú určené výstupy - špecialistom, verejnosti a p.
V nasledujúcich krokoch si musíme upresniť, aký typ aplikácie budeme tvoriť podľa toho, aký druh informácií pri spracovávaní použijeme, akými prostriedkami budeme pracovať a aký je požadovaný výstup. Podľa zamerania GIS aplikácií ich môžeme rozdeliť do týchto troch základných skupín:
- databázová tvorba údajovej štruktúry databázy, určenie prístupu k údajom k nej
- analytická tvorba špecifických analýz, zvyčajne konkrétne na žiadosť užívateľa
- GIS ako súčasť rozhodovacieho systému dôraz na možnosti spolupráce s ostatnými súčasťami rozhodovacieho systému, aplikácia ako podklad pre plánovanie
Pokiaľ sme si správne odpovedali na všetky predchádzajúce otázky, určili stratégiu tvorby jednotlivých krokov, môžeme pristúpiť k formulovaniu cieľov projektu.
Postup pri tvorbe cieľov:
- Ujasnenie si základných úloh projektu
- Zdroje údajov a náklady na ich získanie
- Stanovenie výsledkov a ich prezentácie
- Využiteľnosť daných postupov v iných oblastiach
- Komu sú určené výstupy
Budovanie databázy
Činnosti, ktoré sú spravidla nevyhnutné pri vybudovaní databázy údajov môžeme stručne zhrnúť do týchto bodov:
Musíme presne definovať základné priestorové modely reality, s ktorými budeme pracovať
Na základe vzťahov a súvislostí platiacich v reálnej skutočnosti musíme definovať entity a ich vzájomné vzťahy v modeloch, ktoré vytvoríme ako obraz skutočnosti
Pokiaľ máme definované entity, musíme určiť ich reprezentácie
Navrhnúť logický databázový model pre uloženie údajov
V nasledujúcich krokoch pristupujeme priamo k špecifickým postupom pre aplikácie GIS. Ako prvý krok, ktorý musíme urobiť je organizovať údaje v štruktúrach GIS
Stanovenie požadovaných informačných úrovní, vrstiev priestorových informácií a objektov v nich
Určenie požadovaných atribútov pre objekty jednotlivých informačných vrstiev
Definovanie schém označenia atribútov
Definovanie súradnicového systému
Naplnenie databázy
Podrobný postup krokov sme opísali v predchádzajúcich kapitolách, preto ich tu len heslovite vymenujeme:
Zdroje údajov
Primárne
Zdroje získané priamym meraním a zisťovaním napr. geodetické merania, výsledky prieskumu, štatistické prehľady a pod. Fotogrametrické údaje - hlavná charakteristika - merania sa uskutočňujú na fotografiách, rozlišujeme rôzne druhy fotogrametrie
podľa miesta, z ktorého fotografujeme (letecká, pozemná)
podľa metódy fotografovanie (jedno, dvojsnímková)
podľa výstupnej formy (analytická, analógová, digitálna)
výhody fotogrametrie - možnosť väčšieho záberu, vyššia produktivita, možnosť kombinácie s inými reprezentáciami. DPZ (diaľkový prieskum Zeme) - systémy, ktoré spracovávajú elektromagnetické žiarenie a jeho prejavy vo vzťahu k objektom geosféry.
Pasívne systémy - zaznamenáva sa žiarenie z prírodného zdroja napr. slnko
Aktívne systémy - majú vlastný zdroj žiarenia napr. radary (Landstat, Spot)
Sekundárne
údaje obsiahnuté v kartografických podkladoch rôznych druhov
manuálny vstup z klávesnice - málo využívaný, pracný, zdĺhavý
digitalizácia tablet
postup digitalizácie
definovanie pracovnej oblasti
určenie kontrolných bodov
digitalizácia
editácia chýb
skenovanie - skener
Pridať komentár k článku