Maximálny špecifický odtok a kulminačný prietok Q10, Q50, Q100

Na Slovensku, ale aj zahraničí sa pomerne často používajú metódy nepriamo stanovenia maximálnych prietokov, pretože na mnohých menších povodiach neexistujú pravidelné merania ich história. Ich výhoda spočíva najmä v absencii náročných a časovo dlhších terénnych meraní na tokoch a v povodiach. Takto získané údaje samozrejme obsahujú istú mieru nepresnosti, ktorá však môže byť korigovaná expertným odhadom odborníka a tým sa modelovaný výsledok stanovený empirickým vzorcom čo najviac približuje k výsledkom z modelovania prostredníctvom presných údajov z terénu. Tiež treba konštatovať, že pre spoľahlivý odhad 100 ročného maximálneho prietoku je potrebný pozorovací rad dlhý aspoň 500 rokov.

Empirické vzorce sa najčastejšie kategorizujú do troch tried: regionálne, objemové a intenzívne. V podmienkach Slovenska a Česka sú najčastejšie používané regionálne vzorce. Vychádzajú z empirických skúseností, že špecifický odtok Qmax klesá s rastom plochy povodia, pričom nejde o lineárny vzťah. Špecifický odtok je objem odtoku vody z jednotky plochy za jednotku času. Medzi známe vzorce a postupy pri stanovení Qmax patria regionálne vzorce (Dub, 1957; Hlubocký, 1977; Čermák, 1956; Čermák, 1962; Makeľ a kol., 2003). Aj napriek ich staršiemu datovaniu sú stále často používané a len niekoľko prác sa ich pokúšalo spresniť, či modifikovať (Kohnová & Szolgay, 1995; Makeľ a kol., 2003). Oblastné empirické vzorce nie celkom dobre vyhovujú určeniu Q100 na úplne malých povodiach a výrazne nadhodnocujú hodnoty storočného maximálneho špecifického odtoku (Solín, 2005).

V našich podmienkach sú stále často aplikované regionálne vzorce (Pekárová a kol., 2011; Jakubis, 2015; Čunderlík, 1997). Pri rozbore vzniku maximálneho prietoku a účasti hlavných činiteľov na ňom sa ukázalo, že za predpokladu rovnakých podmienok výskytu intenzívnych dažďov a rovnakých odtokových podmienok zostane rozhodujúcim činiteľom plocha povodia (Dub, 1957). Maximálny špecifických odtok klesá so zväčšujúcou sa plochou povodia.

Celý text článku je momentálne uzamknutý. Pre jeho odomknutie a pokračovanie ma môžete kontaktovať.

Kontakty

Ukážka spracovania pre modelové územie povodia Halča

Ukážka spracovania záujmového územia v HEC-RAS – geometria tokov povodia

Nasledovná príloha tvorí ukážku spracovania výpočtov maximálneho špecifického odtoku a kulminačného prietoku Q10, Q50 a Q100 v povodí Halčianskeho tajchu pri Banskej Štiavnici, vrátane vizualizácie potenciálneho zaplavenia územia v spodnej časti povodia pri kulminačnom prietoku Q100, ktorá bola spracovaná v softvérovom prostredí HEC-RAS. V tomto ukážkovom modelovaní platí:

1) doba trvania zrážok je rovnako dlhá ako doba koncentrácie
2) intenzita zrážok je rovnaká v celom povodí
3) potenciálna povodňová vlna je spôsobená zrážkami s danou významnosťou (N-ročnosťou) 100


Halča - kulminačný prietok Q100

Obrázok 8: Ukážka spracovania pre modelové územie povodia Halča

V prípade, že sa zaoberáte vo svojej práci GIS modelovaním a hľadáte spracovateľa aj takýchto modelov, kontaktujte ma.

Pridať komentár k článku