Definícia mapy
Mapa je konvenčný, znakový, spravidla zmenšený a generalizovaný obraz Zeme, kozmu, kozmických telies a ich častí v rovine alebo na sférickom povrchu (glóbus, guľový segment) zakladajúci sa na voľných (schematických) alebo matematicky definovaných vzťahoch (kartografických zobrazeniach), vyjadrujúci polohu, stav, vzťahy a charakteristiky rôznych prírodných, sociálno-ekonomických a technických objektov a javov (STN 73 0401). Definície mapy sú rôzne v rôznych krajinách a závisia od toho, akú tradíciu a miesto majú v spoločnosti a v akom období (na akom stupni poznania) boli sformulované. Medzinárodná kartografická asociácia (ICA) prijala túto definíciu:
Mapa je symbolický (znakový) obraz geografickej reality zobrazujúci vybrané javy a charakteristiky: je výsledkom tvorivého úsilia autora, ktorý urobil výber; je určená na také používanie, pri ktorom priestorové relácie majú primárnu dôležitosť (ICA News, 1998, č. 30).
Väčšina definícií kladie dôraz na znakové vyjadrenie, vrátane vyjadrenia vlastností a vzťahov zobrazených objektov a javov, a nie na matematický základ mapy (zobrazenie, súradnicový systém), ktorý je dôležitý na určovanie polohovej presnosti zobrazovaných objektov a javov.
POZNÁMKA: Zo všetkých definícií mapy plynie dôležitý logický záver: mapou nie je kozmická alebo letecká snímka, vyhotovená v určitom známom kartografickom zobrazení a v určitej mierke - ak nepoužíva mapové vyjadrovacie prostriedky. Naopak, aj mapovú schému možno považovať za mapu (mapové vyjadrenie), ak používa mapové znaky napr. vrstevnice, hranice, komunikácie a ďalšie znaky vysvetlené vo vysvetlivkách. Za mapu sa považujú aj vymyslené tzv. fantazijné mapy , ktoré zobrazujú určité územie s objektmi na ňom, ale to, čo je na mape zobrazené – nemá svoju predlohu v realite.
Mierka mapy
Mierka mapy definuje pomer zmenšenia grafických rozmerov objektu na mape voči skutočnosti Na výpočet pomeru (mierky) skutočných a mapových vzdialeností sa používa vzťah:
M - mierkové číslo (napr. ak je mierka 1:25 000, potom M = 25 000),
d - vzdialenosť v mape,
D - vzdialenosť v skutočnosti,
k - konverzný faktor: pomer dĺžkovej jednotky použitej v skutočnosti k dĺžkovým jednotkám použitých v mape (napr. ak je dĺžka v mape vyjadrená v cm (palcoch) a skutočná vzdialenosť v kilometroch (míľach), potom k = 100 000 (resp. 63 360).
Presnosť mapy
Na presnosť mapy, t. j. na správnosť polohy všetkých jej bodov (vrátane lokalizácie mapových znakov) vplýva okrem mierky aj kvalita zdrojových dát, zostavovateľsko-konštrukčných postupov, grafických programov a viacero ďalších faktorov. Sú to najmä:
- skreslenie kartografického zobrazenia (rozvinutie sférického zemského povrchu do roviny),
- presnosť lokalizácie (správnosť výberu referenčného elipsoidu a kartografického zobrazenia),
- kartografická interpretácia (správnosť umiestnenia znakmi označených objektov a javov),
- grafické chyby (presnosť grafického vyjadrenia obsahu mapy),
- presnosť digitalizácie, resp. prevodu mapy z analógového do digitálneho tvaru,
- stabilita podložky mapy vyplývajúca zo zrážky materiálu (napr. papiera),
- nesprávna registrácia referenčných bodov pri kartografických zobrazeniach a transformáciách a aplikácia metódy najmenších štvorcov (Root Mean Square),
- výpočtová presnosť (napr. nesprávne zaokrúhľovanie pri výpočtoch a ukladanie výsledkov),
- ďalšie neobjasnené, neurčité a náhodné zdroje pri zbere a spracovaní dát.
Mierka mapy, presnosť mapy, kartografická generalizácia a viacero ďalších faktorov určujú rozlišovaciu úroveň mapy. Rozlišovacia úroveň mapy je rozhranie, ktoré určuje, aké (resp. aj ktoré) najmenšie objekty a areály (plochy) s akou presnosťou sa zobrazia v mape. Čím je mierka mapy väčšia, tým je aj jej rozlíšenie objektov väčšie. V praxi sa považujú mapové detaily do veľkosti 0,2 mm za rozlíšiteľné.
Klasifikácia máp
Mapy možno klasifikovať podľa viacerých kritérií:
Podľa formy existencie:
- analógové mapy,
- digitálne (aj virtuálne) mapy,
- mentálne mapy.
Podľa rozmernosti:
- dvojrozmerné mapy,
- reálne trojrozmerné (reliéfne) mapy,
- fiktívne trojrozmerné (anaglyfické, stereoskopické) mapy.
Podľa zobrazovaného priestoru:
- mapy kozmického priestoru, slnečnej sústavy, planét,
- mapy Zeme (celého sveta, kontinentov, regiónov, štátov ...).
Podľa dynamiky:
- statické mapy,
- dynamické mapy.
Podľa matematického základu:
- mapy s konvenčným matematickým základom
- mapy v kartografickom zobrazení: azimutálnom, kužeľovom, valcovom..., resp. v projekcii perspektívnej, axonometrickej a pod. a podľa skreslenia: konformné, ekvivalentné, ekvidištančné...,
- mapy bez konvenčného matematického základu,
- mapové schémy,
- mapy so špeciálnou podmienkou: anamorfné mapy.
Podľa mierky:
- mapy veľkých mierok (väčších ako 1:5000; v mierkach 1:200 a väčších sa nazývajú plány),
- mapy stredných mierok (1:10 000-1:250 000),
- mapy malých mierok (1:250 000 a menších mierok).
POZNÁMKA: Mapy veľkých mierok (1:5000, 1:2000 a 1:1000) sú vymenované priamo vo Vyhláške č. 178 Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (1996). Mapy stredných a malých mierok sú vymenované v Katalógu máp - Štátne mapové diela (1993). V iných oblastiach (napr. v geografii, urbanizme a pod.) a v iných štátoch existujú mierne odlišné kritériá na rozlišovanie máp podľa mierok, ale tieto kritériá nie sú záväzne určené (chápu sa ako isté konvencie).
Podľa pôvodnosti (originálnosti):
- pôvodné mapy,
- odvodené mapy.
Podľa cieľa (účelu):
- mapy pre školy,
- mapy na turistiku (cykloturistiku, pešiu, vodácku, automobilovú, kultúrno-poznávaciu a inú turistiku),
- mapy na orientáciu (mapy miest, mapy na orientačné preteky...),
- mapy na osvetu, vzdelávanie, reklamu...,
- mapy pre užšie kruhy odborníkov,
- ďalšie mapy s rôznym zameraním.
Podľa typu koncepcie:
- analytické (elementné, komponentné) mapy,
- komplexné (klimatické, hospodárske...) mapy,
- syntetické (regionalizačné, typizačné, prognostické, potenciálové a ďalšie analogické) mapy.
Podľa poslania:
- mapy ako grafické médium (na zobrazovanie geografických dát),
- mapy ako pamäťové médium (na úschovu dát),
- mapy ako priestorový register (na evidenciu objektov),
- mapy ako objekt vedeckého výskumu (na analýzy a pod.),
- mapy na ďalšie činnosti (na plánovanie, riadenie, ťažbu a pod.).
Podľa funkcie:
- mapy s univerzálnou funkciou: ekonomickou (ako tovar), gnozeologickou, informačnou, interpretačnou, komunikačnou, kultúrnou, modelovou..,),
- mapy so špecifickou funkciou: akčnou (hospodárskou, navigačnou, organizačnou, plánovacou...), úžitkovou (reklamno-propagačnou, diagnostickou, ilustračnou, klasifikačnou ...), kontrapozičnou (konkretizačnou - zovšeobecňovacou, nestrannou - tendenčnou, potvrdzovacou - popieracou, pravdivej výpovede - zavádzania až klamania, proklamačnou - zatajovacou a pod.).
Podľa obsahu:
- technické (banské, prevádzkové, katastrálne a pod.) mapy,
- topografické (všeobecnogeografické) mapy,
- tematické mapy: fyzickogeografické (geomorfologické, geologické, klimatické, pôdne, biogeografické...), humánnogeografické (obyvateľstva, sídiel, priemyslu, poľnohospodárstva, dopravy, obchodu, kultúry...).
Podľa ďalších kritérií:
- podľa druhu zobrazovaných objektov (kvalitatívne, kvantitatívne),
- podľa druhu použitých znakov (čiarové, izočiarové, areálové, diagramové...),
- podľa časového aspektu (súčasné, historické),
- podľa finálnej úpravy (skladané, neskladané, laminované...) - atď.
Pridať komentár k článku
Jaroslav : Super popis o mapách