Na tomto neopakovateľnom mieste som strávil istý čas, nasledujúce riadky prinášajú zopár zaujímavosti týkajucich sa Lúrd.
Rodina "chudobná medzi chudobnými"
V predvečer zjavení, boli Lurdy mestečkom na úpätí Pyrenejí s hrdo sa týčiacou pevnosťou a so 4135 obyvateľmi. Hlavné mesto kantónu bolo súčasne sídlom súdu a posádkovej služby. Na východe mesta, potok Lapača pomáha otáčať päť mlynov. A v jednom z nich, v mlyne Boly, sa v júli 1841 začínajú dejiny rodiny Soubirous: mlynár Justín Castérot zomrel a zanechal po sebe ženu Kláru (Claire), štyri dcéry a chlapčeka. Vdova sa nevládala sama starať o mlyn. Vyhliadla si preto Františka Soubirousa, ktorý bol zamestnaný v neďalekom mlyne. Pozvala ho, aby dvoril jej najstaršej dcére Bernarde, podľa zvykov dedičke. No on sa zamiloval do najmladšej Lujzy a všetky snahy odradiť ho boli neúspešné. Zosobášili sa 9. januára 1843 a usadili sa v mlyne, ktorý pod dozorom Kláry začal znovu fungovať. Siedmeho januára 1844 sa im narodila prvá dcérka, Mária-Bernarda, ktorú hneď začali volať Bernadeta. Pokrstili ju o dva dni neskôr vo farskom kostole. Šťastie mladých manželov zatienil v novembri úraz. Od sviečky sa Lujze zapálila košeľa a pre popálené prsia nemohla viac dojčiť malú Bernadetu a zverili ju na osemnásť mesiacov do opatere Márii Laguesovej, v Bartrés. V roku 1846 sa rodina rozšírila o ďalšiu dcéru Toinetu a začali žiť natlačení ôsmi v troch izbách. To postupne narúšalo ich vzťahy, takže o dva roky neskôr sa Klára Castérotová s ostatnými deťmi rozhodla presťahovať sa k najstaršej dcére, ktorá sa medzitým vydala. František a Lujza ostali konečne sami, no nemali Klárine skúseností a boli až príliš dobrí na svojich klientov a čoskoro sa ocitli v ťažkej finančnej situácii. Keďže Soubirousovci už nevládali platiť nájomné, 24. júna 1854 museli opustiť mlyn. Krátky čas žili v dome Laborde a tak sa nasťahovali do mlyna Baudéan, ktorý by chceli napevno kúpiť. V roku 1855 zomrelo v Lurdoch na epidémiu cholery tridsaťosem ľudí. Bernadeta sa zachránila, no do konca svojho života zostala poznačená chronickou astmou. V tom istom roku zomrela Klára Castérotová. Dedičstvo bolo malé. Rodina musela opustiť mlyn Baudéan a prenajala si mlyn v Arcizac. Žiaľ, v rokoch 1855 a 1856 sucho zničilo úrodu a v Lurdoch začal hlad. Pre rodinu Soubirous to znamenalo krach a vzápätí výpoveď. A mali už dve deti naviac. Nakoniec sa dostali do chudobného obydlia v dome Rives. Aby prežili, celá rodina musela pracovať. František ako nádenník, Lujza robila drobné domáce práce, Bernadeta je zamestnaná v kabarete, ktorý vlastnila jej teta a tiež s ostatnými súrodencami zbierala kosti a staré železo. No tieto chudobné zdroje sotva stačili na uživenie rodiny. Bez domu a peňazí sa ubytovali v starom a nepoužívanom väzení - Cachot. Dňa 27. marca 1857 bol František obvinený z krádeže múky a uväznený, no pre nedostatok K dôkazov ho o osem dní prepustili. No už si nenašiel prácu. V septembri poslali Bernadetu na gazdovstvo v Bartrés, k jej bývalej dojke, aby mali o jedny hladné ústa menej. Život tu mala ťažký a veľmi smútila za svojimi .Nakoniec jej rodičia povolili vrátiť sa do Lúrd. Dňa 21. januára 1858 sa vrátila do do Cachotu a vstúpila do bezplatnej triedy v útulku Milosrdných sestier z Nevers.
Lujza. Klára Castérot po dlhom váhaní nakoniec súhlasí so sobášom mladšej dcéry s Františkom.
František. Sám viedol a staral sa o mlyn. V roku 1849 mu pri práci úlomok kameňa vybil ľavé oko.
Som nepoškvrené počatie
Vo Štvrtok 11. februára 1858 oheň vo väzenskom kozube vyhasol. Bernadeta, Toineta a priateľka Balouma zostúpili k brehu potoka, aby si pri jaskyni Massabielle nazbierali trochu dreva. Bernadete sa zrazu vo výklenku jaskyne zjavila „ Pani oblečená v bielom". Cestou späť sa zverila Toinete a tá prezradila všetko matke, ktorá Bernadetu pokarhala a zakázala jej znovu ísť k jaskyni. V nedeľu, 14. februára sa tam však s otcovým povolením vrátila; Pani sa jej opäť zjavila. V Lurdoch sa začalo klebetiť. Vo štvrtok 18. februára Bernadetu sprevádza pani Milhetová, pre ktorú Lujza niekedy pracuje, a slečna Peyretová, jej krajčírka. Obidve jej poradili požiadať Pani u, aby napísala svoje meno. Ale Pani sa len usmeje a odpovie, prvýkrát, v nárečí: „Nie je to podstatné... Buďte taká láskavá a príďte sem počas nasledujúcich dvoch týždňov... Nesľubujem Vám šťastie na tomto svete, ale na onom". V Lurdoch obidve ženy o tom rozprávajú. Osem zvedavcov sa zúčastnilo pri štvrtom zjavení, tridsať na druhý deň. 21. februára ich bolo sto. Večer, v ten istý deň, Bernadetu predvolal a vypočúval komisár Jaeomet. Nedbajúc na jeho zákaz, 23. februára sa k jaskyni vrátila .Zjavenie, ktoré pomenovala v nárečí „aqueró" (tamto, ono) sa opäť objavilo. Počas ôsmeho zjavenia, 24. februára, jej Pani povedala: „ Pokánie" a tak „ Proste Boha za hriešnikov". Pri deviatom zjavení, 25. februára, Pani požiadala Bernadetu: „Choďte sa napiť z prameňa a umyte sa v ňom" a „Jedzte trávu, ktorú tam nájdete"| Bernadete sa podarí vyhrabať jamku, no narazí len na bahnitú vodu. V dňoch 27. a 28. februára a 1. marca sa „aqueró" zjavilo pri jaskyni Massabielle, kde odvtedy tečie pramenitá, číra voda. V utorok 2. marca, pri trinástom zjavení, Pani poprosila Bernadetu:,, Choďte povedať kňazom, aby sem prichádzali v procesii a aby tu postavili kaplnku". Tretieho marca, Pani naliehala, avšak farár Peyramale chcel dôkaz: „Nech povie svoje meno a nechá rozkvitnúť ružový ker na skale jaskyne!" V posledný deň spomínaných dvoch týždňov, 4. marca, prebehlo len bežné zjavenie a Pani nič nepovedala. Až vo štvrtok, 25. marca, pri šestnástom zjavení, Pani vyriekla „Som Nepoškvrnené počatie". Bernadeta to hneď oznámila farárovi Peyramale, ktorý bol hlboko dojatý touto odpoveďou Zjavenia. Pri „zázraku so sviečkou", 7. apríla, bolo prítomných asi tisíc svedkov. Aj napriek tomu, že miestne autority ohradili 16. júla prístup k jaskyni, Bernadeta sa potajomky dostavila na lúku, po pravom brehu rieky Gávy. Tu sa odohralo posledné, osemnáste stretnutie Bernadety s Paňou. „Bola nádhernejšia ako kedykoľvek predtým", vypovie Bernadeta.
Prvé zjavenie - 11. február 1858. Technika Gemmail v bazilike Svätého Pia X. Aby sa Bernadeta dostala k jaskyni, musela prejsť cez rieku. Bolo chladno. Mala chabé zdravie a váhala si vyzuť topánky. Poprosila preto Baloume a sestru o pomoc, no tie odmietli. 28. mája 1861 Bernadeta podrobne opisuje zjavenie. "Začula som šum, akoby závan vetra. Uvidela som Paniu, oblečenú v bielom: mala biely odev s modrou stuhou a na každej nohe žltú ružu".
Poslanie a utrpenie Bernadety
Tarbský biskup, monsignor Laurence zriadil 28. júla 1858 komisiu na preskúmanie lurských udalostí. V tom istom roku, 5. októbra, cisár Napoleon Hl. vydal rozkaz k uvoľneniu prístupu k Jaskyni. Veriacich bolo čím ďalej tým viac a udialo sa niekoľko nevysvetliteľných ozdravení. Do domu Soubirousovcov sa ustavične tlačil prúd zvedavcov. Farár Peyramale chcel Bernadetu pred nimi ochrániť a ubytoval ju v júli 1860 v útulku sestier. Po štyroch rokoch podrobného vyšetrovania, Monsignor Laurence 18. januára 1862 zverejnil pastiersky list, v ktorom uznal zjavenia za pravé a sedem prvých uzdravení, medzi marcom a novembrom, za zázračné. Kým úcta k Panne Márii sa rýchlo šírila, Bernadetino zdravie sa prudko zhoršovalo. Stav sa natoľko zhoršil, že jej 28. apríla vyslúžili pomazanie chorých. Jej nečakané uzdravenie prekvapilo hlavne lekárov. V Lurdoch sa začalo hovoriť o novom zázraku. Keď sa v máji lúčila s priateľkami, ktoré odchádzali do Ne verš, povedala im, že sa chce stať rehoľnou sestrou, ale nevie sa rozhodnúť v akej reholi. Štvrtého apríla 1864 sa konala prvá veľká lurdská procesia, na ktorej Monsignor Laurence požehnal sochu Panny Márie z lurdskej jaskyne. Bernadeta sa však pre chorobu nemohla dostaviť a práve v ten deň sa rozhodla vstúpiť k sestrám z Nevers. V apríli 1866 požiadala o vstup do noviciátu, kde ju prijali a 21. mája sa zúčastnila na požehnaní Krypty. Deň pred odchodom do Nevers, 3. júla sa naposledy vybrala k jaskyni a potom strávila večer s rodinou v mlyne Lacadé. Bernadeta prišla do kláštora Saint-Gildardv Ne verš v sobotu 7. júla. V nedeľu poobede, na žiadosť hlavnej predstavenej kláštora, vyrozprávala „raz a navždy" svedectvo o zjaveniach. Potom vstúpila do mlčania a začala svoj noviciát. Dňa 29. júla prijala rehoľné rúcho a náboženské meno: sestra Mária- Bernard. Svoje večné sľuby zložila 25. októbra 1866 a obnovila ich 30. októbra 1867. Neverský biskup, Monsignor Forcade jej neurčil nijakú „konkrétnu úlohu", no ako hlavné poslanie jej určil „modlitbu". Prakticky vypomáhala na ošetrovni ako asistentka hlavnej sestry, ktorá 12. apríla 1870 ťažko ochorela. Bola to irónia osudu : ťažko chorá sa stará o inú ťažko chorú, ako jej hlavná ošetrovateľka. Počas dvoch rokov sa Bernadeta naplno vložila do svojej služby vrátane nočného dozoru nad chorými. V práci bola rozvážna, svedomitá a nezabúdala na predpisy. Začiatkom roku 1873 sa jej choroba opäť vrátila a prijala po tretí raz pomazanie. Jej stav sa na krátky čas zlepšil a pomáhala už len v kaplnke a sakristii. No v 1875 sa choroba opäť ohlásila s novou naliehavosťou .Posledné roky života prežívala ako skutočné mučeníctvo a trpela na hrozné bolesti. Napriek odmietaniu, jej vyslúžili 28. marca po štvrtýkrát pomazanie chorých. V stredu 16. apríla, po dlhej agónii Bernadeta zomiera. V roku 1925 bola vyhlásená za blahoslavenú a v roku 1933 pápežom Piom XI. za svätú.
Berdnadeta - Modrý portrét namaľovaný maliarom Du Toure v 1864. Novinári, duchovní alebo zvedavci jej bez zastavenia dávajú plno otázok, týkajucich sa zjavení. Všetci sú dojatí jej pokojnosťou.
Bernadeta. S nevôľou sa necháva fotografovať.
Lurdy dnes
Modlitba, Pokánie a Chudoba sú základné posolstvá Lúrd. Ak prvé dve sú jasne formulované Pannou Máriou, tretie, slovami nevyjadrené, si vybrala Bernadeta tým, že bola „chudobná medzi chudobnými", a svojím jednoduchým spôsobom života. Je pravdou, že tá, ktorej Pani „nesľúbila šťastie na tomto svete" si vybrala chudobu a dala tomuto stále viac aktuálnemu posolstvu dimenziu evanjelia. Každý rok to prežíva na tomto mieste päť miliónov pútnikov. Na ich privítanie sa biskupom z Tarbes a Lúrd podarilo utvoriť „svätostánky". Na ľavom brehu rieky Gávy, medzi Centrom služieb Jána Pavla II. (lekársky úrad) a bazilikou Svätého Pia X., vedie esplanáda k Ružencovému priestranstvu. Ktoré je obkolesené zábradlím, a vedie ku Krypte a k bazilike Nepoškvrneného počatia. Neďaleko sa nachádza vstup na Krížovú cestu. Okolo Jaskyne sú pramene a bazény. Na pravom brehu, naproti jaskyni sa nachádza kostol Svätej Bernadety. Fórum podáva informácie návštevníkom, mladým, chorým, skupinám ako aj izolovaným pútnikom. Na spoločné výmeny a stretnutia je k dispozícii pätnásť pavilónov, z ktorých niektoré sa nachádzajú priamo v meste. K dispozícii sú aj ubytovacie centrá pre chorých ako napríklad Centrá privítania (Accueils): Marie-Saint-Frai a Notre-Dame. Mestečko (Cité) Svätého Petra pre najchudobnejších je úzko späté so spolkom Secours catholique (Katolícka pomoc).
Jaskyňa v Massabielle
Osobná, intímna a tichá modlitba Bernadety od prvého zjavenia sa stala modlitbou každého pútnika. Massabielle je miestom tichého a hlbokého rozjímania. Naproti na vyvýšenom mieste, napravo od Jaskyne je socha Panny Márie, na rovnakom mieste, kde sa zjavovala Bernadete. Socha je v noci osvetlená zozadu, ale zároveň ju priamo zospodu ožaruje mnohoramenný svietnik, symbolizujúci modlitby veriacich. Od roku 1858, pútnici podľa vzoru Bernadety dochádzajú do Jaskyne so sviecou. Týmto prejavujú svoju vieru v Ježiša, ktorý v evanjeliu o sebe hovorí: „Som svetlo sveta". Vo vnútri, na pravej strane Jaskyne sa vinie ružový ker, ktorý nám pripomína „znamenie", dôkaz žiadaný lurdským farárom Peyramalom. Naľavo od oltára sa nachádza zázračný prameň, odhalený Bernadetou, dňa 25.februára 1858. Vidíme ho za sklom. Jeho voda sa odvádza do vodovodu na čerpanie pre pútnikov a do kúpeľov. Pred Jaskyňou je dodnes rozsiahle priestranstvo vo veľkosti dvadsať sedem metrov. Na jeho konštrukciu bolo potrebné odkloniť dva razy tok rieky Gávy, mimo pôvodného koryta pri meste Pau. Dve dlaždičky označujú miesto, odkiaľ Bernadeta počas prvého zjavenia hľadela na Paniu, ako aj pôvodné miesto kanálu Savy.
Jaskyňa
"Pokánie, pokánie..."
Pri deviatom zjavení Panna Mária požiadala Bernadetu, aby „pobozkala zem" a aby „jedla trávu v blízkosti prameňa". |Tieto gestá predchádzajú nájdeniu a vytrysknutiu prameňa, rovnako ako utrpenie Krista bolo nutnou skúškou pred jeho Vzkriesením. Toto utrpenie môže pútnik duchovne prežívať vďaka zastaveniam na krížovej ceste, dlhej 1 200 metrov na vŕšku Espélungues, nazývanom aj Kalvária. Aj tu sa každá skupina pútnikov snaží spoločne prejsť a premeditovať jej tajomstvá. Jednotlivé udalosti krížovej cesty vyjadruje 115 sadrových postáv, vysokých dva metre a vytvorených v rokoch 1901-1912v dielni Raffi. Drevo kríža pri trinástom zastavení „Ježiša snímajú z kríža" bolo privezené zo Svätej zeme v roku 1885. V roku 1958 pribudlo na tejto trase so štrnástimi zastaveniami netradičné pätnáste, ktoré symbolizuje Vzkriesenie a ukončuje trasu krížovej cesty „ s Máriou v nádeji na zmŕtvychvstanie Krista. Pri Centre (privítania) Ján Pavol II. sa nachádza Kaplnka zmierenia, ktorá vyzýva na pokánie, ktorého prvým aktom je sviatostná spoveď. A nie náhodou pred touto kaplnkou je postavená socha farára z Ars. Tento „nepohyblivý misionár", Jean-Marie Vianney, spovedal pútnikov dvanásť až pätnásť hodín denne v dedinke Ars-sur-Formans, kde pôsobil ako farár.
Choďte sa napiť z prameňa
V liturgii sa voda využíva pri vysluhovaní krstu, kde navonok naznačuje sviatostné „zmytie" dedičného hriechu v duši pokrsteného. Voda z massabielského prameňa, je predovšetkým symbolom, ktorým si Mária, počatá bez hriechu, poslúžila. Piť a umývať sa znamená opäť objaviť zmysel a milosť základnej sviatosti, v ktorej sa pokrstený stáva „synom Cirkvi". Keď pútnici konajú rovnaké gestá ako Bernadeta, očisťujú si ich duše a ich telá. Voda z Massabielle, je podľa analýz len obyčajnou pitnou vodou a nemá nijaké liečivé účinky. Chorí, postihnutí ale i zdraví pútnici, sa môžu, ak si to prajú, ponoriť do lurdskej vody v kamenných vaniach. Po prvom zázračnom uzdravení Kataríny Latapieovej dňa 1. marca 1858 bolo doteraz zaregistrovaných 7 000 prirodzene nevysvetliteľných uzdravení. No len šesťdesiat sedem z nich uznala cirkevná autorita za zázračné a to po dlhom a veľmi prísnom skúmaní. Skúmanie pravosti zázraku môže trvať aj desať rokov a má štyri etapy. Začína v Lurdskom lekárskom úrade, ktorý posunie preskúmané záznamy na Medzinárodný lekársky výbor a nakoniec prípad posudzuje kanonická komisia. Lurdský zázrak je predovšetkým výrazom Božskej prítomnosti a milosti, „dôkaz Božej moci a starostlivosti o každého z nás" (teológ René Laurentin).
Pohľad na Lurdský areál
Postavte kaplnku
Krypta vsadená do Massabielskej skaly bola posvätená 19. mája 1866 a bola prvou „kaplnkou" chrámových stavieb. Nad vstupom do Krypty je mozaikový medailón pápeža častého prijímania Eucharistie, Pia X Veriaci tu v zime uctievajú oltárnu sviatosť. Počas celého roka ju uctievajú v kaplnke Adorácie, pri kostole Svätej Bernadety a v lete, cez deň v stane Adorácie, postavenom na rozsiahlej lúke (Pratoria) .Bazilika Nepoškvrneného počatia, postavená nad Kryptou, bola otvorená pre verejnosť v roku 1871. Pápež Pius IX. jej udelil v roku 1874 titul Bazilika minor a vyhlásil dogmu o Nepoškvrnenom počatí. Na vitrážach desiatich kaplniek sú zobrazené dejiny zjavení a púti do Lúrd. Je to jednolodňová stavba, osvetlená devätnásti m i vitrážmi s ilustráciami o Nepoškvrnenom počatí. Ružencová bazilika bola postavená pod kontrolou otca Sempré, dokončená v roku 1889 a posvätená v roku 1901. Titul bazilika minor jej udelil v roku 1926 pápež Pius XI. Priečelie nad hlavným vchodom zdobí reliéf zobrazujúci, ako Panna Mária s dieťaťom Ježišom odovzdáva Ruženec svätému Dominikovi, ktorý je považovaný za jeho hlavného šíriteľa. Po stranách sú okrúhle medailóny pápežov Leva XIII. a Pia XII. Vnútri okolo stien sa za rovnomernými arkádami nachádza 15 kaplniek s mozaikovými výjavmi tajomstiev. Posledný výjav zobrazuje korunovanie Márie a niekoľko postáv z histórie posvätných miest. Pápež Ján Pavol II. ponúkol v roku 2002 zaviesť do Ruženca päť „tajomstiev svetla". Boli doplnené, vo forme mozaiky, na priečelí Ružencovej baziliky 8. decembra 2007, pri slávnostnom otvorení 150. jubilea zjavení. Za účelom veľkých zhromaždení bola vyhĺbená pod esplanádou obrovská podzemná bazilika, ktorá pojme až 25 000 osôb. Táto Bazilika sv.PiaX. bola posvätená v roku 1958. Slúžia sa v nej medzinárodné sväté omše a každé popoludnie od apríla do októbra sa pri nej schádzajú veriaci na konci Eucharistickej procesie. Bazilika je osvietená pomocou troch sérií gemmailových vitráži, autormi ktorých sú Jean-Paul a Germaine Sala-Malherbe. Prvá séria, za apsidou baziliky, zobrazuje osemnásť zjavení. Jej autorom je René Margotton. Na stenách baziliky je zobrazená krížová cesta s 15-timi zastaveniami od Denys de Solére ako aj pätnásť tajomstiev Ruženca od Róberta Falcúcci. V roku 1986 sa začalo so stavbou kostola, ktorý bol zasvätený 25. marca 1988 svätej Bernadete. Postavili ho na mieste, kde sa nachádzala Bernadeta pri osemnástom zjavení. Tento kostol je postavený v štýle amfiteátra a môže prijať až 5 000 osôb. Pohyblivé priečky môžu rozdeliť celý priestor na dve časti. Chrám je spojený s ôsmymi sálami na stretnutia menších skupín. V rozsiahlom polkruhu sa každú jeseň koná zhromaždenie spolku „ Konferencia francúzskych biskupov".
Prichádzajte sem v procesii...
V čase prvých púti sa veriaci zhromažďovali pred farským kostolom. Sprievod vtedy prechádzal lurdskými ulicami až k Jaskyni zjavení. Po prvej púti sa rýchlo množili ďalšie, najskôr z okolitých obcí, až sa napokon stali jedinečným javom ako Eucharistické a Mariánske procesie. Narastajúci počet pútnikov prechádzajúcich mestom začal ochromovať život jeho obyvateľov. Úpravy, ktoré sa medzitým uskutočnili pri Jaskyni umožnili, aby sa procesie konali v týchto priestoroch. Spočiatku bola Najsvätejšia sviatosť prenášaná z Krypty do Jaskyne, kde požehnávali chorých. Počas Eucharistického kongresu v júni 1886 po prvý krát skutočná procesia prechádzala esplanádou, ešte len navrhnutými priestormi pred svätyňou. Počas Francúzskej národnej púte, 22. augusta 1888, mnohí veriaci nasledovali Najsvätejšiu svätosť v sprievode z Baziliky Nepoškvrneného počatia k Jaskyni zjavení so zapálenými sviecami. Práve počas tejto procesie, sprevádzanej nadšenými zvolaniami Kristovi, sa udialo prvé nezvyčajné eucharistické uzdravenie dievčaťa Nina Kin. Dnes prebieha eucharistická procesia každé popoludnie, od apríla do októbra ; zvyčajne sa začína pod oltárom Velum, na rozsiahlej lúke oproti Jaskyni. Potom zástup s Najsvätejšou sviatosťou pod baldachýnom prekračuje rieku, prechádza okolo korunovanej Panny Márie po esplanade a končí v Bazilike sv. Pia X. Druhým pravidelným lurdským obradom je nočná procesia. Prvá sa konala 12. mája 1858 a komisár Jacomet o nej píše správu prefektovi: „ Návštevníci šli v početnom zástupe v procesii od jaskyne až po vstup do mesta a spievali mariánske litánie. Niektorí z nich držali zapálené sviece". Táto tradícia sa uchovala dodnes, taktiež od apríla do októbra. Veriaci sa po západe slnka zhromažďujú pred Jaskyňou, so sviecou v ruke. Počas modlitby ruženca sa sprievod pohne s osvietenou sochou Panny Márie, ktorú nesú pútnici, spievajúc hymnus Ave Mária z Lúrd, napísaným v roku 1873 na základe starobylej pyrenejskej piesne. Jednotlivé strofy upravil v roku 1967 kanonik Le Bas a rozprávajú o dejinách zjavení. Táto žiara sviec uprostred tmy má symbolický význam. Z priestranstva pred Bazilikou Nepoškvrneného počatia je pohľad na dlhý svetelný a vlniaci sa sprievod neopísateľne krásny. Pútnici sa spoločne a v jednote ducha modlia v rozličných jazykoch tajomstvá svätého ruženca. Procesia sa končí ich požehnaním a hymnom Salve Regina, poslednou úctou Panne Márii. Prítomní pútnici si vymenia gesto bratského pozdravu a v tichosti sa rozídu do lurdských nočných uličiek. Všetkých spája jedinečný pocit hlbokého a intenzívneho modlitebného spoločenstva.
Mariánska procesia: Tisíce rozožatých sviec, akoby tisíce spojených rúk za účelom jedinej spoločnej motlitby
Svetové centrum pútnikov
Prvá lurdská púť bola organizovaná v júli 1864, farou v dedinke Loubajac, vzdialenej šesť kilometrov od mesta zjavení. V súčasnosti navštevuje mariánske mesto každoročne viac ako šesto púti z viac ako stosedemdesiat krajín sveta. Päť krajín organizuje národné púte a stretnutia: Holandsko, Anglicko, USA, Francúzsko a Taliansko. Francúzska národná púť je najstaršia. Bola založená v roku 1873 Otcami Nanebevzatia (Asumpcionisti) a koná sa každý rok od 12 do 16 augusta. Mladí a chorí sú srdcom tejto púte, na ktorej sa zúčastňuje okolo dvanásť tisíc osôb. V septembri, na Talianskej národnej púti sa zúčastňuje rovnaký počet veriacich. Je organizovaná asociáciou UNITALSI (Talianske národné združenie dopravy chorých do Lúrd a do Medzinárodných sanktuárov). Púte, ako napríklad cigánske alebo gardiánske (z Camargue), sa organizujú na základe kultúrnych a socio-profesionálnych podobností. Vojenské púte sa konajú od roku 1958. v máji, za prítomnosti okolo 20 000 osôb. A tiež, spolky (Katolícka pomoc, Misia talianskych katolíkov...) a náboženské bratstvá ( Redemptoristi, Otcovia z Monfortu...), ktorých pravidelné stretnutia pripomínajú stretnutia Dominikáncov (Otcov), organizátorov októbrových Ružencových púti.
Plán sanktuária
| 1 | Jaskyňa | 13 | Korunovaná Panna Mária |
| 2 | Pramene | 14 | Centrum služieb Jána Pavla 2 |
| 3 | Kúpele | 15 | Lekársky úrad |
| 4 | Krypta | 16 | Informačná služba |
| 5 | Bazilika nepoškrveného počatia | 17 | Sála Notre-Dame |
| 6 | Ružencová bazilika | 18 | Centrum pomoci Marie-Saint-Frai |
| 7 | Múzeum darov | 19 | Cité Saint Pierre |
| 8 | Krížová cesta | 20 | Dedinka mladých |
| 9 | Krížová cesta | 21 | Most Vizens |
| 10 | Podzemná bazilika Svätého Pia X | 22 | Bretónska kalvária |
| 11 | Kostol Sväatej Bernadety | 23 | Kaplnka zmierenia |
| 12 | Ptareria - lúka | 24 | Stan adorácie |
Lurdy - 1858
| 1 | Mlyn Boly | 7 | Súd |
| 2 | Mlyn Savy | 8 | farský kostol |
| 3 | Mlyn lacadé | 9 | Radnica |
| 4 | Fara | 10 | Väzenie Cachot |
| 5 | Jaskyňa | 11 | Dom Rives |
| 6 | Pevnosť | 12 | Útulok sestier z Nevers |
Publikácia o mieste Lurdy a Bernadete
Ak si chcete knižne preniesť do obdobia v ktorom žila Bernadeta, odporúčam nasledovnú zaujímavú knihu: Tiché svetlo z Lúrd: Spomienky na Bernadetu.
Knihu Tiché svetlo z Lúrd: Spomienky na Bernadetu nájdete na Zachej.sk
Pridať komentár k článku
Marta: Dobrý deň Chcem vás poprosiť o informáciu ohľadom eucharistických procesií v Lurdoch v akých časoch prebiehajú. Ja mám oboch synov autistov s ťažkým stupňom postihnutia a rada by som tohto roku navštívila s Božou pomocou Lurdy. Viem, že tam prebiehajú aj eucharistické procesie ale neviem v akom čase. A rada by som taketo informcie vedela dopredu aby som bola so synmi pripravená ale neviem ako to zvládneme. Ak máte širší prehľad čo môžeme po duchovnej stranke navštívit bola by som rada. Ďakujem za odpoveď. Nemcová