Základné kroky metodiky LANDEP

Základné kroky metodiky LANDEP

Hlavné metodické kroky podľa metodiky krajinno-ekologického plánovania – metodiky LANDEP (RUŽIČKA, MIKLÓS, 1982) sú:

- Krajinno-ekologická analýza – je to získavanie a homogenizácia vstupných informácií o vlastnostiach prvkov krajiny

- Krajinno-ekologická syntéza – je tvorba, charakteristika a klasifikácia homogénnych priestorových areálov s rovnakými krajinno-ekologickými vlastnosťami

- Krajinno-ekologická interpretácia – stanovuje pomocou analytických, čiastkovo syntetických až syntetických vlastností krajiny účelové (funkčné) vlastnosti krajiny, ako kritérium na lokalizáciu spoločenských aktivít v krajine

- Krajinno-ekologická evalvácia – je proces stanovenia vhodnosti využívania krajiny pre vybrané spoločenské aktivity pomocou limitov a funkčných hodnôt ukazovateľov

- Krajinno-ekologická propozícia – je návrh ekologickej optimalizácie územia s variantnými riešeniami a opatreniami

V podrobnejšom členení má metodika LANDEP nasledovné metodické postupy:

Krajinno-ekologické analýzy

Sú to vstupy do rozhodovacieho procesu o optimálnom využití krajiny. Proces delíme na nasledovné časti:

1: Analýza krajinnej štruktúry

- Analýza prvotnej štruktúry krajiny PKŠ (abiotické prvky)

- Analýza druhotnej štruktúry krajiny DKŠ (fyzickognomicko-ekologické jednotky pokrývka zemského povrchu, využitie zeme, reálna biota, biotopy, technické objekty). V praxi sa zaoberáme SKŠ – mapujeme súčasnú krajinnú štruktúru

- Analýza terciárnej štruktúry krajiny TKŠ. V praxi sú to socio-ekonomické javy v krajine

Najčastejšie využívanými ukazovateľmi vlastností krajiny pre rozhodovanie o jej optimálnom využití sú:

- Substrátovo – pôdno – vodný komplex (najmä hĺbka, skeletnatosť a zrnitosť substrátu a pôd, hĺbka podpovrchovej vody)

- Komplex reliéf – dynamika svahu (najmä sklonitosť a tvary reliéfu, smery spádových kriviek, topografická poloha, dĺžka svahu, zóny dynamiky svahu)

- Komplex reliéf – (mikro) klíma, (orientácia reliéfu voči svetovým stranám, oslnenie a zatienenie reliéfu)

- Komplex reliéf – členitosť

- Bioticko – antropický komplex (súčasné využitie zeme, reálna vegetácia, antropické prvky krajiny, biotopy)

- Socio-ekonomický komplex (záujmy rozvoja industrializácie, dopravy, bývania, poľnohospodárstva, rekreácie, vodného a lesného hospodárstva, ochrany prírody a prírodných zdrojov)

2: požadované spoločenské činnosti

3: priestor záujmového územia

Krajinno-ekologické syntézy

Najčastejšie používanou metódou syntéz je takzvaná metóda superpozície (nakladania), analytických máp, čoho výsledkom je parametrická typizácia územia – vytvorenia mapy typov KEK. V súčasnosti sa využívajú techniky GIS – geografických informačných systémov. Modelom syntetických jednotiek v metodike LANDEP sú geosystémy rôzneho rádu a komplexnosti, pričom prvkami modelu sú ukazovatele vlastností geosystémov (stavové veličiny alebo priestorové subsystémy).

Syntéza je kľúčovým krokom LANDEP. Vytvorené syntetické jednotky predstavujú:

- Komplexný systém informácií o krajinne, objektovo – atribútovú priestorovú databázu

- Sú podkladom pre tvorbu úžitkových vlastností krajiny

- Objektom hodnotenia pre vybrané spoločenské činnosti

- Tvoria hranice areálov pre návrhy optimálneho využitia krajiny, teda sú objektom návrhov

Krajinno-ekologické interpretácie

Interpretáciou v metodike LANDEP nazývame proces vytvárania kritérií na účelové hodnotenie analytických vlastností prvkov geosystémov ako aj typov KEK vzhľadom na ich vhodnosť pre vybrané činnosti. Pretože ukazovatele vlastností geosystémov majú veľmi rôznorodý charakter, aj funkčné vlastnosti, môžeme ich zadeliť do niekoľkých typových tried a to podľa kritérií, podľa ktorých ich interpretujeme. Sú to nasledovné skupiny:

1: Technologicko-funkčné kritériá – lokalizačné kritériá

Podľa nich sa hodnotia možnosti technického vykonávania rôznych činností.

Tieto kritériá sú najbližšie k technickým normám v plánovacej a projekčnej praxi. Najviac sa dajú aplikovať na abiotické prvky geosystémov. Sú relatívne stabilné a najvýraznejšie ovplyvňujú lokalizáciu požadovaných činností v krajinne, preto ich možno nazvať aj "technologicko-funkčné" kritériá, alebo ako lokalizačné ukazovatele vlastností krajiny (MARIOT, 1983). Kritériá hodnotenia sú napríklad zastavateľnosť, dostupnosť, obrábateľnosť, zamokrenie, presiakavosť, erodovateľnosť, zásobenosť živinami a vodou, nebezpečenstvo záplav, seizmicita, únosnosť základovej pôdy a mnohé ďalšie.

2: Biologicko-ekologické kritériá – selektívne kritériá

Sú to kritériá pre hodnotenie racionálneho využívania a ochrany prírodných zdrojov, prírody a tvorbu životného prostredia. Sú menej striktné, najčastejšie kvalitatívne vyjadrené, preto umožňujú rôznu interpretáciu. V súčasnej dobe je však všeobecná zhoda o potrebe akceptovania aj týchto kritérií (Princípy TUR). Používame ich najmä pri stanovení funkčnej vhodnosti biotických prvkov geosystémov, pri hodnotení ekologického stavu priestorovej štruktúry, ekologickej stability, únosnosti krajiny. Sú to napríklad: mimoprodukčné funkcie biotických prvkov, socioekonomické hodnoty vegetácie, ekostabilizačné funkcie, genofondové hodnoty, protierózny, klimatický, vodohospodársky hygienický, estetický význam takzvaná ekologická významnosť, významnosť pre živočíšstvo, vzácnosť, stupeň ozelenenia krajiny a sídel (PAPÁNEK, 1975; JURKO, 1990; ZACHAR a kol., 1989).

3: Socio-ekonomické kritériá – realizačné kritériá

Hodnotíme podľa nich vhodnosť využívania krajiny pre vybrané činnosti podľa stupňa súčasného antropogéneho vplyvu na krajinu, ohrozenia životného prostredia ľudskými činnosťami ako aj stupňa legislatívnej ochrany prírody a prírodných zdrojov. Vychádza z hodnotenia socio-ekonomických javov (SEJ) a ich stretov. V praxi sa SEJ zväčša vyjadrujú binárne – buď existujú na danom mieste, alebo nie. Preto aj ich funkčné hodnoty sú na mieste ich výskytu jednoznačne vyjadrené ako obmedzenia, príkazy a zákazy rôzneho stupňa voči určitým činnostiam stanovené legislatívne alebo konvenčne a to tak pri SEJ charakteru ochrany prírody a prírodných zdrojov, ako aj pri najrôznejších hygienických, ochranných a bezpečnostných zónach technických činností, alebo pri funkčných urbanistických alebo iných odborových zónach či administratívnych hraniciach. Keďže tieto určujú možnosti realizácie činností na danom mieste, nazývame ich aj realizačné kritériá, špecifickým prípadom sú funkčné hodnoty SEJ deteriotizácie krajiny.

Krajinno-ekologické evalvácie

Proces optimalizácie LANDEP simuluje rozhodovací proces, ktorý prebieha v mysli človeka, ktorého cieľom je čo najlepšie naplánovať využitie priestoru. Evalváciou v metodike LANDEP nazývame proces stanovenia vhodnosti geosystémov pre lokalizáciu vybraných spoločenských činností a následných optimalizačných opatrení. Evalvácia tvorí jadro rozhodovacieho procesu: je to konfrontácia požiadaviek jednotlivých činností na vlastnosti krajiny so skutočne existujúcimi hodnotami týchto vlastností.

Krajinno-ekologické propozície

Návrh najvhodnejších alternatívnych aktivít je pomerne zložitý a ťažko algorizovateľný. Podstatou je konfrontácia výsledkov evalvácií so súčasným využitím zeme. Len prvá fáza, takzvaná prvostupňová alternatíva propozícia je formalizovaná do takej miery, že by mohlo byť použité spracovanie výpočtovou technikou.
RUŽIČKA, M., MIKLÓS, L., (1982): Landscape-ekological planing (LANDEP) in the process of the teritorial planing. Ekológia (ČSSR), vol. 1, No. 3, s. 297 – 312
MARIOT, P., (1983): Geografia cestovného ruchu. Veda, Bratislava, 284 s.
PAPÁNEK, F., (1975): Teória a prax funkčne integrovaného lesného hospodárstva. Lesnícke štúdie 29, Príroda, Bratislava, 218 s.
JURKO, A. (1990): Ekonomické a socioekonomické hodnotenie vegetácie. Príroda, Bratislava. 195 s.
ZACHAR, D. a kol., (1989): Polyfunkčná zeleň v poľnohospodárskej krajine. Slovenská bioklimatická spoločnosť, Bratislava, s. 98 – 130

Pridať komentár k článku