Krajinnoekologické plánovanie sa považuje za jeden z najzávažnejších smerov krajinnoekologického výskumu. Na Slovensku sa už pred viac ako tridsiatimi rokmi rozpracovala metodika LANDEP (LANDscape-Ecological Planning, Ružička, Miklós, 1982) ako špecifická forma komplexného krajinného výskumu s určitým stupňom aplikácie pre potreby plánovacej a projektovej praxe. Postupne sa LANDEP stal uznávanou metodikou a krajinnoekologický plán je už zakotvený aj v legislatíve - v zákone NR SR č. 237/2000 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), ktorý nadobudol účinnosť 1. 8. 2000. Tým získala táto problematika ešte väčšiu celospoločenskú dôležitosť. Krajinnoekologický plán sa podľa tohto zákona vypracúva pre územný plán regiónu a územný plán obce v rámci prieskumov a rozborov a tvorí podklad na optimálne priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia s prihliadnutím na krajinnoekologické, kultúrnohistorické a socioekonomické podmienky. Hlavný význam a tiež uznanie metodiky LANDEP u nás a vo svete spočíva v tom, že predstavuje systémovo usporiadaný účelový komplex aplikovaných krajinnoekologických metód, ktorého cieľom je návrh krajinnoekologickej optimalizácie, využitia a ochrany krajiny. Opiera sa o krajinnoekologickú analýzu, syntézu, interpretáciu a hodnotenie. Výsledky metodiky vyúsťujú do návrhu vhodného rozmiestnenia spoločenských činností v krajine a návrhu opatrení na zabezpečenie ich fungovania. Metodika LANDEP sa od svojho vzniku, teda od konca sedemdesiatych rokov, postupne aplikovala na viac ako sto rôznych typov projektov (v rámci územného plánovania, pozemkových úprav a ďalších oblastí plánovacej praxe) a stala sa uznávanou súčasťou krajinnoekologického aplikačného výskumu u nás i v zahraničí. Význam a progresívnosť metodiky LANDEP potvrdilo aj jej uvedenie v oficiálnych, medzinárodne prijatých dokumentoch Konferencie OSN o životnom prostredí a rozvoji UNCED 92, a to v kapitole 10 AGENDY 21. Na medzinárodnej, a osobitne európskej úrovni, sa prijalo množstvo dohôd dotýkajúcich sa spoločných záujmov a čiastkových problémov životného prostredia i špeciálnych otázok starostlivosti o krajinu. Doteraz však chýba platný právny dokument, ktorý by obsiahol starostlivosť o ochranu a rozvoj krajiny v celistvosti. To bol dôvod, prečo Kongres miestnych a regionálnych správ v Európe, ktorý je súčasťou Rady Európy, zriadil r. 1995 pracovnú skupinu na vypracovanie Konvencie európskej krajiny. Táto pracovná skupina pripravila jej koncepciu (Ružička, 1996). Medzi základné princípy konvencie patrí zásada, že sa bude dotýkať celého územia Európy, bez rozdielu, akým spôsobom sa tá-ktorá časť krajiny využíva. Vychádza z princípu celistvosti krajinnej štruktúry, ktorú tvorí mozaika prírodných, prírode blízkych, kultivovaných, urbanizovaných, industrializovaných, alebo inak využívaných krajinných prvkov. Sú to lesy, lúky, krajinná vegetácia, polia, sídla, priemyselné objekty a technické diela, ktoré tvoria krajinu. Nejde tu iba o ochranu biotopov a ekologicky významných častí krajiny, ale o starostlivosť o celé územie, na ktorom žije určitá časť ľudskej populácie. Krajina sa v duchu schválenej konvencie chápe ako základný rámec životného prostredia človeka. V súčasnosti, so zmenami kvality prvkov a zložiek životného prostredia, mení sa aj kvalita krajiny, najmä z hľadiska biologickej a ekologickej diverzity. Človek svojimi doterajšími ekonomickými aktivitami znižuje pestrosť krajiny a ochudobňuje ju najmä o tie prvky a vlastnosti, ktoré sú na existenciu života nevyhnutné.
Metodika:
LANDEP je systémovo usporiadaný účelový komplex krajinoekologických metodík a metód, ktorého základným cieľom je návrh krajinoekologicky optimálnej organizácie a využitia krajiny. Konkrétnejšie hlavným cieľom je čo najvhodnejšie rozmiestnenie spoločenských činností v krajine a návrh následných opatrení na zabezpečenie fungovania týchto činností v čo najväčšom súlade s krajinnoekologickými podmienkami. Týmto sa naplňuje princíp ekologizácie hospodárenia v krajine - t.j. kde a ako hospodáriť podľa ekologických princípov.
Rámcový obsah a postup:
Metodiku a metódy v LANDEP teoreticky možno odvodiť zo spätnej elementarizácie celkového cieľa podľa týchto téz :
Konečným cieľom LANDEP je ekologicky optimálne funkčné členenie krajiny a to vo forme návrhu optimálnej lokalizácie spoločenských činností v krajine - propozícia.
K tomuto je potrebné stanoviť hodnosť každého bodu krajiny pre jednotlivé spoločenské činnosti z najrôznejších hľadísk - evalvácia.
K evalvácii potrebujeme hodnotiteľné informácie o vlastnostiach krajiny. Pre tento cieľ vytvárame špeciálne účelové - interpretované vlastnosti krajiny zo základných analytických ukazovateľov - interpretácia.
Interpretácie vychádzajú z rôznych kombinácií analytických vlastností na to istom bode resp. ploche. Preto potrebujeme mať vlastnosti krajiny vyjadrené súborne v komplexných homogénnych priestorových jednotkách, vytvárame typy a regióny krajinoekologických komplexov - syntéza. Syntéza je kľúčovým krokom LANDEP.
Aby bolo čo syntetizovať, musíme mať potrebné údaje o vlastnostiach krajiny, tieto získavame, tvoríme, homogenizujeme - analýza.
Krajinnoekologické analýzy:
Teoreticky určeným obsahom analýz v metodike LANDEP ako v aplikovanej metodike je prehodnotenie a homogenizácia už existujúcich výsledkov najrôznejších špecializovaných výskumov. Niektoré špecializované analýzy, ktoré nie sú k dispozícii, sa však musia spracovať priamo. Cieľom analýz je tvorba ukazovateľov, ktoré sú vstupmi do rozhodovacieho procesu.
Krajinnoekologické syntézy:
Obsahom syntéz v metodike LANDEP je tvorba, charakteristika a klasifikácia homogénnych areálov rôznych rádov. Je to vertikálna syntéza. Vytvorené homogénne areály najčastejšie nazvané typy krajinoekologických komplexov a sú základnou priestorovou databázou pre ďalší postup. Určitý súbor hodnôt analytických vlastností v danom type krajinoekologickom komplexe predstavuje určitú rovnakú vhodnosť pre využitie človekom na celej svojej homogénnej ploche a na všetkých výskytoch daného typu krajinoekologického komplexu, iný typ má zase inú vhodnosť. Tým sa typy krajinoekologického komplexu stávajú základnými operačnými jednotkami ďalšieho rozhodovacieho procesu. Najčastejšie používanou metódou syntéz je tzv. metóda superpozície (nakladania) analytických máp čoho výsledkom je vytvorenie typizácie územia. Syntéza je kľúčovým krokom LANDEP. Vytvorené syntetické jednotky predstavujú komplexný systém informácií o vlastnostiach krajiny - priestorovú databázu. Taktiež sú predpokladom pre tvorbu úžitkových vlastností krajiny. Sú objektom hodnotenia pre vybrané spoločenské činnosti a tvoria hranice areálov pre návrhy optimálneho využitia krajiny - sú objektom návrhov.
Krajinnoekologické interpretácie:
Interpretáciou v metodike LANDEP nazývame proces vytvárania funkčných (úžitkových) vlastností krajiny prehodnotením - "interpretáciou" - vzájomných vzťahov hodnôt analytických ukazovateľov typov krajinoekologických komplexov. Podstatou interpretácií je určiť, aké úžitkové vlastnosti ovplyvňujú vhodnosť typu krajinoekologických komplexov pre jednotlivé spoločenské činnosti a z akých analytických vlastností môžeme danú úžitkovú vlastnosť odvodiť. Interpretované vlastnosti "j" sú teda funkciou analytických vlastností typov krajinoekologických komplexov (geosystémov) Interpretované vlastnosti v takomto zmysle môžeme chápať aj ako hľadisko - kritérium - hodnotenie typov krajinoekologických komplexov pre vybrané spoločenské činnosti (Mariot 1983)
Krajinnoekologická optimalizácia:
Rozhodovanie o optimálnom využití krajiny Proces optimalizácie LANDEP stimuluje rozhodovací proces, ktorý prebieha v mysli človeka, ktorého cieľom je čo najlepšie naplánovať využitie priestoru. Podstatou rozhodovacieho procesu je ohodnotenie komplexu ukazovateľov vlastností krajiny na danej homogénnej ploche pre vybrané spoločenské aktivity. Inými slovami - určenie vhodnosti typov krajinoekologických komplexov pre vybrané činnosti Vhodnosť typov pre vybrané činnosti je určená vzájomným synergetickým (vertikálnym) a synchroickým (horizontálnym) vzťahom všetkých analytických ukazovateľov daného komplexu. Ohodnotenie takéhoto komplexu vzťahov naraz je však obtiažne, preto sa snažíme tieto vzťahy do rozhodovacieho procesu vniesť analyticky.
Pridať komentár k článku