magnetická deklinácia (odchýlka) - (1) uhol medzi skutočným (astronomickým) severom a magnetickým severom t.j. severom, ktorý v danom mieste ukazuje magnetická ručička kompasu, (2) graf na topografickej mape, ktorý pre daný list mapy ukazuje rozdiel medzi astronomickým a magnetickým severom (aj s dátumom zistenia a predpokladom zmeny v najbližšom období).
maketa kartografického diela - zjednodušený model kartografického diela vyhotovený tak, aby sa mohol posúdiť jeho obsah, rozsah záujmového územia, vzhľad a veľkosť, prípadne aby sa mohli vypracovať technologické postupy a vypočítať výrobné náklady; maketa atlasu obsahuje vzorové kompozície typových máp a na dokončujúcu výrobu atlasu sa vyhotovuje osobitná ("knihárska") maketa.
mapa - konvenčný, znakový, spravidla zmenšený a generalizovaný obraz Zeme, kozmu, kozmických telies a ich častí v rovine alebo na sférickom povrchu (glóbus, guľový segment) zakladajúci sa na voľných (schematických) alebo matematicky definovaných vzťahoch (kartografických zobrazeniach), vyjadrujúci polohu, stav, vzťahy a charakteristiky rôznych prírodných, sociálno-ekonomických a technických objektov a javov. POZNÁMKA: Mapy sa triedia podľa viacerých kritérií, najmä podľa foriem existencie (rovinné, reliéfne, digitálne, stereoskopické mapy), podľa zobrazenia makropriestoru (mapy Zeme, Mesiaca a pod.), podľa zobrazovaného územia (mapy sveta, kontinentov, štátov a pod.), podľa mierky (mapy veľkej, strednej, malej mierky), podľa tematiky (všeobecnogeografícké, tematické mapy a pod.) atď.
mapa malej mierky - mapa s mierkou, v ktorej je mierkové číslo M > 250 000. POZNÁMKA: V iných štátoch môže byť M iné, napr. 500 000.
mapa premenlivej mierky - mapa, ktorej mierka sa od centra k okrajom (alebo od popredia do pozadia) kontinuálne mení podľa zjavného alebo skrytého pravidla. POZNÁMKA 1: Používa sa napr. na pohľadových mapách na dosiahnutie pôsobivejšieho mapového vyjadrenia zvoleného územia. POZNÁMKA 2: V skutočnosti je to mapa v ktoromkoľvek kartografickom zobrazení, pretože deklarovaná mierka platí len na izodeformátach s nulovým skreslením (napr. na mape sveta na neskreslených rovnobežkách), ale v ostatných miestach sa mierka plynulé mení od miesta k miestu.
mapa správneho rozdelenia - pozri: administratívna mapa.
mapa strednej mierky - mapa s mierkou, v ktorej mierkové číslo M je v intervale 10 000 až 250 000. POZNÁMKA: V iných štátoch môže mať tento interval iné hodnoty.
mapa veľkej mierky - mapa s mierkou, v ktorej je mierkové číslo M < 5000. POZNÁMKA: V iných štátoch môže byť M iné, napr. 10 000.
mapová osnova - geometricko-grafický základ mapy. POZNÁMKA: Môže to byť súradnicová sieť (niekedy postačí aj vnútorný rám mapy) a niekoľko oporných bodov.
mapovanie - súbor činností (meranie, výpočty, zobrazovanie), ktorých cieľom je vyhotovenie pôvodnej mapy. POZNÁMKA: Existuje topografické, technické, katastrálne, tematické (botanické, geomorfologické a pod.) mapovanie a niekoľko ďalších druhov (mapovanie metódami diaľkového prieskumu Zeme, globálneho systému určovania polohy atď.)
mapové dielo - jedna mapa alebo súhrn mapových listov, ktoré tvoria jednu mapu tak, že súvislé pokrývajú záujmové územie v danej mierke. POZNÁMKA: Mapové dielo má jednotné kartografické zobrazenie, jednotný klad a označenie mapových listov, jednotnú mierku, jednotný systém znakov a ďalšie spoločné vlastnosti.
mapové označovanie (objektov, pojmov) - je to akt vzájomného priradenia pojmu (významu) a mapového znaku. PRÍKLAD: Ak si ako tvorca mapy vyberiem dom, ako konkrétny pojem z reality a priradím mu asociatívny tvar (čierny) obdĺžnik, ktorý umiestnim do mapy, potom dom je pojem a obdĺžnik je mapový znak. Z pozície čitateľa mapy obdĺžnik je mapový znak a dom (pojem dom) je jeho význam. Akt nahradenia pojmu (významu) dom znakom obdĺžnika sa nazýva mapové označovanie.
mapový jazyk - systém mapových znakov a pravidiel ich používania. POZNÁMKA: Umožňuje vyjadrovať sa formou mapy, chápať jej obsah a využívať ho.
mapový list - samostatný hárok papiera s vytlačenou časťou mapy, ktorý je súčasťou viaclistovej mapy alebo atlasu.
mapový podklad- (1) matematický základ a situačné prvky mapy, - (2) mapa použitá ako zdroj na vytvorenie inej mapy.
mapový znak - pozri; znak mapy.
matematická kartografia - pozri: teória kartografických zobrazení.
matematicko-štatistická analýza kartografického diela - rozbor a skúmanie objektov, javov a ich charakteristík zobrazených v kartografickom diele pomocou matematicko-štatistických postupov (metód). PRÍKLAD: Zisťovanie alebo výpočet stredných veličín, početností, koeficientov a pod.
matematický základ mapy - súradnicový alebo iný systém, ktorým sa definuje geometria mapy. POZNÁMKA: Zväčša je to kartografické zobrazenie alebo projekcia.
Medzinárodná kartografická asociácia (International Cartographic Association, ICA) - mimovládna organizácia založená v roku 1961 na koordináciu činností súvisiacich s kartografiou v celosvetovom meradle POZNÁMKA: Na jej čele je volený výkonný výbor a má zriadené komisie pre rôznorodé kartografické činnosti. Usporadúva medzinárodné kartografické konferencie (každé dva roky) a zvoláva plenárne zasadania (každé štyri roky). Jej členom je aj Kartografická spoločnosť Slovenskej republiky (od roku 1968 v raná Československa, od roku 1993 samostatne).
Mercatorovo zobrazenie - konformné valcové zobrazenie v normálnej polohe na dotykový valec; osou X je základný poludník, ostatné poludníky sú rovnobežné a rovnako odľahlé priamky; osou Y je rovník, ostatné rovnobežky sú s ním rovnobežné priamky; ich odľahlosť sa smerom k pólom zväčšuje, a teda aj skreslenia sa zväčšujú od rovníka smerom k pólom; loxodróma je priamka. POZNÁMKA: Využíva sa v námornej a leteckej navigácii.
meridian - pozri: poludník.
mesačný glóbus (glóbus Mesiaca) - kartografické dielo zobrazujúce mesačné objekty a javy (spravidla aj s názvami) na povrchu gule.
metakartografia - súhrn poznatkov týkajúcich sa všeobecnoteoretických, všeobecnometodických, axiomatických, definičných, klasifikačných a podobných základných problémov kartografie.
metóda bodovo lokalizovaných diagramov (metóda bodovo lokalizovaných gradovaných znakov) - vyjadrenie absolútnych kvantitatívnych ukazovateľov na mape pomocou diagramových (gradovaných) mapových znakov lokalizovaných do bodov výskytu.
metóda figurálnych znakov - vyjadrenie objektov, javov a ich charakteristík na mape pomocou znakov rôzneho tvaru, farby (a jej vlastností), veľkosti, štruktúry a orientácie.
metóda izočiar - vyjadrenie kvantitatívnych charakteristík javu na mape pomocou systému čiar rovnakých hodnôt.
metóda kartodiagramu (kartodiagram, metóda gradovaných znakov) - vyjadrenie absolútnych kvantitatívnych ukazovateľov na mape pomocou diagramových (gradovaných) mapových znakov lokalizovaných do areálov.
metóda kartografie - metodický, teoreticky zdôvodnený postup v kartografii, napr. metóda kartografického zobrazenia, metóda kartografickej generalizácie, metóda mapového vyjadrenia a ďalšie.
metóda kartogramu (kartogram, choropletová metóda) - vyjadrenie relatívnych kvantitatívnych dát (podielov, indexov a pod.) v areáloch mapy pomocou vlastností farby alebo grafických vzoriek a ich textúr, pričom tieto dáta sú vypočítané ako podiely z plochy každého príslušného areálu. POZNÁMKA: Používa sa na vyjadrenie hustoty obyvateľstva, t. j. množstva obyvateľstva pripadajúceho na jednotku plochy areálu (napr. 1 km 2).
metóda mapového vyjadrenia - metóda (spôsob, prístup) grafického vyjadrenia objektov, javov a ich charakteristík na mapách. PRÍKLADY: Metóda figurálnych znakov, metóda čiarových znakov, bodková metóda, diagramová metóda, metóda tieňovania georeliéfu.
metóda tieňovania georeliéfu - postup vyhotovenia ortogonálneho obrazu georeliéfu na mape rozlíšením osvetlených a zatienených miest. POZNÁMKA: Realizuje sa rôznymi prístupmi: na vrstevnicovom podklade, na základe digitálneho modelu georeliéfu, metódou siete nepravidelných trojuholníkov a ďalších metodických prístupov.
metódy kartografickej generalizácie - spôsoby, postupy, prístupy používané pri tvorbe máp rôznej mierky, podrobnosti a účelu: sú to zovšeobecnenie (napr. tvarov čiar), výber (redukcia početnosti) a vzájomné zosúladenie (harmonizácia) znakov mapy.
mierka diagramových znakov (mierka gradovaných znakov) - grafické vysvetlenie kvantity zobrazovanej veličiny (napr. počtu obyvateľov) pomocou gradovaných veľkostí znakov. POZNÁMKA: Mierka diagramových (gradovaných) znakov môže byť kontinuálna alebo intervalová.
mierka glóbusu - pomer dĺžky na glóbuse k identickej dĺžke na referenčnej ploche - na povrchu zobrazovaného telesa (Zeme, Mesiaca a pod.). POZNÁMKA: Na rozdiel od rovinnej mapy je mierka glóbusu rovnaká na všetkých miestach a vo všetkých smeroch.
mierka mapovania - mierka, v ktorej sa vyhotovuje mapa (resp. mapové dielo). POZNÁMKA: Volí sa s ohľadom na požadovanú presnosť mapy, od spôsobu (techniky) mapovania, rozsahu mapovaného územia, spôsobu tvorby mapy a cieľa mapovania.
mierka mapy - pomer neskreslenej dĺžky medzi dvoma bodmi na mape k zodpovedajúcej dĺžke v skutočnosti, napr. na zemskom povrchu. POZNÁMKA 1: Rozoznávane číselnú, grafickú, transverzálnu, kilometrovú, míľovú mierku, mierku diagramových (gradovaných) znakov a pod. POZNÁMKA 2: Číselná mierka má vo všeobecnosti tvar 1 :M (napr. 1:25 000, čo znamená, že 1 cm na mape sa rovná 25 000 cm v realite).
mierkové číslo - číselný údaj udávajúci koľko dĺžkových jednotiek zobrazovanej skutočnosti (napr. zemského povrchu) zodpovedá jednej jednotke dĺžky na mape, označuje sa M (napr. 25 000)
mierkový rad – postupnosť mierok mapového diela, súboru (série) máp. PRÍKLAD: Mierkový rad topografických máp 1: 10 000, 1: 25 000, 1: 50 000, 1: 200 000, 1: 500 000, 1: 1000 000.
mnohokužeľové zobrazenie – kartografické zobrazenie, v ktorom sa rovnobežkové pásy referenčnej plochy zobrazujú na samostatné kužeľové zobrazovacie plášte.
mnohosetnné zobrazenie - kartografické zobrazenie, v ktorom sa polia (sférické štvoruholníky) zemepisnej siete zobrazujú tak, že vytvárajú mnohosten (polyéder).
multispektrálna snímka – snímka získaná jednou kamerou s viacerými objektívmi alebo systémom rovnakých synchronizovaných kamier v niekoľkých presne vymedzených spektrálnych pásmach.
nadmorská výska - vertikálna vzdialenosť bodu od strednej hladiny mora meraná po zvislici národný atlas - komplexný tematický atlas krajiny (štátu)
nátlačok mapy - skúšobná sútlač jednotlivých farieb mapy, POZNÁMKA: Slúži na posúdenie obsahovej a technickej kvality viacfarebného obsahu mapy pred definitívnou tlačou.
názvoslovie mapy - súbor geografických názvov mapy (názvov sídiel, riek, hôr a pod.)
neperspektívne azimutálne zobrazenie - azimutálne zobrazenie, v ktorom sa geografická sieť nezískava Žiadnym premietaním, ale sa konštruuje na zobrazovacej ploche na základe zvolených geometrických a matematických podmienok.
nivelácia - geodetická metóda a technika určovania výšok bodov z nameraných a vypočítaných prevýšení medzi bodmi. POZNÁMKA: Z hľadiska vhodnosti na tvorbu máp existuje niekoľko druhov nivelácií: barometrická nivelácia (menej presné meranie výšok bodov na princípe ubúdania tlaku vzduchu s rastúcou nadmorskou výškou), geometrická 5 nivelácia (meranie prevýšení medzi bodmi pomocou nivelačného prístroja s vodorovnou zámernou priamkou, pričom sa rozlišuje nivelácia napred a nivelácia zo stredu), trigonometrická nivelácia (meranie so sklonenou zámernou priamkou, realizované spravidla teodolitom, pričom sa prevýšenie určuje z nameraného výškového uhla a zistenej vzdialenosti), presná nivelácia (ťahová nivelácia s dostatočnou presnosťou na zisťovanie výšok bodov 3. a 4 rádu nivelačnej siete), veľmi presná nivelácia (ťahová nivelácia s vysokou presnosťou na zisťovanie výšok bodov 1. a 2. rádu štátnej nivelačnej siete) a niekoľko ďalších druhov nivelácií.
normatívny výber prvkov mapy - (v kartografickej generalizácii) stanovenie rozmerov (dĺžky, šírky, plochy) alebo počtu prvkov na ich implantáciu do mapy na základe experimentálne zistených normatívov. POZNÁMKA: Normatívy sa určujú tak, aby početnosť výskytu prvku bola v súlade s jeho početnosťou v realite, alebo na východiskovej mape.
nultý poludník - začiatok označovania geografických (zemepisných) dĺžok. POZNÁMKA: V súčasnosti je ním greenwichský poludník dohodnutý pre celý svet medzinárodnou dohodou roku 1884, ale predtým bolo viac nultých poludníkov, napr. azorský, kapverdský ostrov Ferro (teraz Hierro, Kanárske ostrovy), parížsky, bolonský, berlínsky, petrohradský, viedenský, budapeštiansky aj bratislavský (Samuela Mikovíniho).
obrysová mapa - mapa obsahujúca len bodové a čiarové prvky (spravidla riečnu sieť, jazerá, ostrovy, obrysy kontinentov, hranice štátov, prípadne iných areálov), slúžiaca ako podklad na ďalšiu kresbu alebo na mapové cvičenia.
obsah mapy - grafické (znakové) vyjadrenie prírodných a sociálno-ekonomických objektov, javov a ich charakteristík na mape.
odvodená mapa - mapa, ktorá vznikla z pôvodnej mapy celkovým prepracovaním alebo čiastkovými zmenami, napr. zmenou kartografického zobrazenia, znakového vyjadrenia, grafického (aj polygrafického) stvárnenia a pod.
ofsetová tlač mapy - nepriama technika tlače z plochy, pri ktorej sa každá jednotlivá tlačová farba (priradená mapovým prvkom diferencovaným podľa základných farieb) prenáša z povrchu tlačovej formy prostredníctvom tlačového (ofsetového) valca s poťahom zo špeciálnej umelej hmotu na potlačovaný materiál (papier).
oikonymum - geografický názov obývaného miesta (aj pôvodne obývaného, ale v súčasnosti opusteného alebo zaniknutého), t. j. názov sídla, jeho časti alebo jednotlivého obývaného objektu. PRÍKLAD: Trója.
orientácia mapy - smerovanie hornej strany mapy. POZNÁMKA: Ak je čitateľná na základe orientácie popisu a znakov a na hornej strane mapy je juh, mapa má južná orientáciu. Takto boli orientované arabské stredoveké mapy, ale mapy s južnou orientáciou sa vydávajú aj v súčasnosti (napr. v Austrálii).
orientácia mapy v teréne - uvedenie mapy do polohy súhlasnej so svetovými stranami - obvykle pri pomoci kompasu alebo buzoly, ale aj podľa stotožnenia smerov identických objektov na mape a v teréne.
orientačná mapa – vo všeobecnosti každá mapa umožňujúca orientáciu , mapa slúžiaca špeciálne na orientačné ciele - mapa na športové orientačné behy.
orientačná sieť mapy – sústava rovnakoodľahlých a spravidla na seba kolmých čiar na mape slúžiaca na rýchle vyhľadávanie objektov, javov u ich charakteristík podľa registra, POZNÁMKA: Funkciu orientačnej siete niekedy plní geografická, kilometrová alebo iná sieť.
orografia – horopis, vyvýšeniny reliéfu.
oronymum – vlastné meno útvaru vertikálnej členitosti georeliéfu súše (pohoria, vrchu, priesmyku a pod.) a morského dna (priekopy a pod.)
ortodróma (geodetická čiara) - časť hlavnej kružnice spájajúca dva body na zemeguli. POZNÁMKA J: Hlavnou kružnicou je každá kružnica, ktorá prebieha danými bodmi a stredom Zeme. POZNÁMKA 2: Je to najkratšiu spojnica dvoch bodov na sférickom povrchu Zeme, Pri lete lietadlom alebo plavbe na morí (na rozdiel od loxodrómy) treba stále meniť azimut.
Pridať komentár k článku