Vektorizácia
Program GeoMedia je založený na vektorovom zobrazovaní geografických údajov. Rastrový obraz, ktorý sme si na predchádzajúcom cvičení umiestnili do mapového okna, je v podstate obrázok zobrazujúci mapu konkrétneho územia. Takýto obrázok program registruje ako jeden objekt, nevie rozpoznať, kde je budova, cesta, les, rieka. To znamená, že nemôžeme priradiť k týmto objektom žiadne vlastnosti, pomocou ktorých by sme vedeli vytvárať analýzy. My však chceme vytvoriť dynamický informačný systém o skúmanom území. Preto potrebujeme rozčleniť jednotlivé objekty do tematických vrstiev a určiť, ktoré vlastnosti sú pre nás dôležité. Netreba mať obavy, že neurčíme všetky potrebné informácie tak, ako to budeme v budúcnosti potrebovať. Kedykoľvek vieme do systému pridať novú vrstvu, alebo určiť novú vlastnosť triedy objektov (pridať nový stĺpec do tabuľky, ktorá obsahuje opisné vlastnosti objektov).
Program GeoMedia je založený na vektorovom zobrazovaní geografických údajov. Rastrový obraz, ktorý sme si na predchádzajúcom cvičení umiestnili do mapového okna, je v podstate obrázok zobrazujúci mapu konkrétneho územia. Takýto obrázok program registruje ako jeden objekt, nevie rozpoznať, kde je budova, cesta, les, rieka. To znamená, že nemôžeme priradiť k týmto objektom žiadne vlastnosti, pomocou ktorých by sme vedeli vytvárať analýzy. My však chceme vytvoriť dynamický informačný systém o skúmanom území. Preto potrebujeme rozčleniť jednotlivé objekty do tematických vrstiev a určiť, ktoré vlastnosti sú pre nás dôležité. Netreba mať obavy, že neurčíme všetky potrebné informácie tak, ako to budeme v budúcnosti potrebovať. Kedykoľvek vieme do systému pridať novú vrstvu, alebo určiť novú vlastnosť triedy objektov (pridať nový stĺpec do tabuľky, ktorá obsahuje opisné vlastnosti objektov).
Čo teda urobíme ako prvé? Navrhneme, ktoré tematické vrstvy budeme vytvárať.
Pre každú z nich určíme názov a typ objektov, ktoré bude obsahovať, poprípade
vyčleníme opisné vlastnosti objektov, ktoré by sme chceli mať v našej databáze
(údaje zobrazované v údajovom okne). Každú z navrhnutých vrstiev zadefinujeme v
údajovom sklade. V predchádzajúcom cvičení sme takýmto spôsobom určili vrstvu
upinacie_body a vlastnosti objektov: pomenovanie, zem_sirka, zem_dlzka.
Premyslite si, ktoré vrstvy vo svojom pracovnom prostredí vytvoríte (nebudeme
spoločne tvoriť mapové vrstvy, každý z vás si od tohto momentu bude vytvárať svoj
vlastný geografický informačný systém). Vytvorte vrstvy tak, aby váš informačný
systém výstižne informoval o skúmanom území. Kým si premyslíte obsah a štruktúru
vášho informačného systému, oboznámime sa s technikami vektorizovania.
Vytvorte nové pracovné prostredie a nový údajový sklad. Pracovné prostredie aj údajový sklad nazvime "vektor". Budeme pracovať
v súradnom systéme Křovak, tak, ako v predchádzajúcom cvičení.
Definovanie mapových vrstiev
Ako sme povedali v predchádzajúcom texte, skôr ako budeme vkladať do databázy informačného systému nové prvky, musíme definovať mapovú vrstvu, do ktorej budú patriť. Pretože plánovaný informačný systém môže obsahovať body, čiary aj plochy, založíme tri vrstvy, v ktorých budú prvky takýchto typov a pokúsime sa vložiť do nich niekoľko objektov.
Cvičenie 8.1:
Vytvorte mapovú vrstvu "body", ktorá bude obsahovať prvky typu bod, atribút bude mať len jeden - "nazov", typu character (text) na 5 znakov, nebudeme určovať primárny kľúč.
Vypracovanie:
Voľbou Warehouse/Feature Class Definition ... otvoríme prostredie, v ktorom môžeme definovať a editovať nové mapové vrstvy (s týmto dialógovým oknom sme sa oboznámili v predchádzajúcom cvičení pri definovaní vrstvy upínacie body). Stlačme tlačidlo New... . V nasledujúcom dialógovom okne general určíme názov vytváranej mapovej vrstvy a jej typ. Potom prepneme dialógové okno Attributes a určíme názov vlastnosti - "nazov". Ostáva určiť typ podľa zadania (využijeme roletové menu) a stlačíme tlačidlo OK. V dialógovom okne, pomocou ktorého nás program informuje, že nemáme definovaný primárny kľúč a pýta sa, či ho chceme definovať, odpovieme NO. Po tejto voľbe sa vrátime do dialógového prvého okna definovania nových mapových vrstiev. Novovytvorenú mapovú vrstvu máme v ňom zobrazenú. Postup vytvárania mapovej vrstvy je znázornený na obrázkoch 1, 2, 3.
Cvičenie 8.2:
Definujte vrstvy:
"ciary", typu line, jej atribút bude nazov typ textový reťazec (character) na 10 znakov, "plochy" typu area, s atribútom meno taktiež textový reťazec (character) na 10 znakov.
Cvičenie 8.3:
Pripojte sa k údajovému skladu Zvolen (Zilina) (voľbou Warehouse/New connection) a zobrazte mapu (voľbou Legend/Add Image). Vypneme zobrazenie rastra, ale ponecháme ho v legende (s kurzorom umiestneným v legende na položke zilina10.jpg (zvolen10.jpg) stlačíme pravé tlačidlo myši a v otvorenom dialógovom okne volíme display off). Prv, ako budete pokračovať v cvičení, preštudujte si prílohu č.1. Na nej sú vysvetlené významy ikon, ktoré nám pomáhajú pri vektorizácii. V prvom stĺpci máte zobrazenú ikonu, v druhom je opísaný spôsob, akým sa čiara, ktorú vytvárate spojí s už existujúcim prvkom, nasledujúci stĺpec obsahuje informáciu, kde možno využiť túto službu a v poslednom stĺpci máte informáciu o tom, či po stlačení ikony sa bude čiara prichytávať na rastrový obraz (v našom prípade na mapu) alebo na už existujúci vektorový. Aby sme nemuseli stále zapínať a vypínať jednotlivé ikony, zapneme ich všetky. Tak zabezpečíme požadované spojenie vytváraných čiar. Ak vektorizujeme, je vhodné všetky funkcie aktivovať pomocou ikon (alebo v hlavnom menu Tool).
Ako sme povedali v predchádzajúcom texte, skôr ako budeme vkladať do databázy informačného systému nové prvky, musíme definovať mapovú vrstvu, do ktorej budú patriť. Pretože plánovaný informačný systém môže obsahovať body, čiary aj plochy, založíme tri vrstvy, v ktorých budú prvky takýchto typov a pokúsime sa vložiť do nich niekoľko objektov.
Cvičenie 8.1:
Vytvorte mapovú vrstvu "body", ktorá bude obsahovať prvky typu bod, atribút bude mať len jeden - "nazov", typu character (text) na 5 znakov, nebudeme určovať primárny kľúč.
Vypracovanie:
Voľbou Warehouse/Feature Class Definition ... otvoríme prostredie, v ktorom môžeme definovať a editovať nové mapové vrstvy (s týmto dialógovým oknom sme sa oboznámili v predchádzajúcom cvičení pri definovaní vrstvy upínacie body). Stlačme tlačidlo New... . V nasledujúcom dialógovom okne general určíme názov vytváranej mapovej vrstvy a jej typ. Potom prepneme dialógové okno Attributes a určíme názov vlastnosti - "nazov". Ostáva určiť typ podľa zadania (využijeme roletové menu) a stlačíme tlačidlo OK. V dialógovom okne, pomocou ktorého nás program informuje, že nemáme definovaný primárny kľúč a pýta sa, či ho chceme definovať, odpovieme NO. Po tejto voľbe sa vrátime do dialógového prvého okna definovania nových mapových vrstiev. Novovytvorenú mapovú vrstvu máme v ňom zobrazenú. Postup vytvárania mapovej vrstvy je znázornený na obrázkoch 1, 2, 3.
Cvičenie 8.2:
Definujte vrstvy:
"ciary", typu line, jej atribút bude nazov typ textový reťazec (character) na 10 znakov, "plochy" typu area, s atribútom meno taktiež textový reťazec (character) na 10 znakov.
Cvičenie 8.3:
Pripojte sa k údajovému skladu Zvolen (Zilina) (voľbou Warehouse/New connection) a zobrazte mapu (voľbou Legend/Add Image). Vypneme zobrazenie rastra, ale ponecháme ho v legende (s kurzorom umiestneným v legende na položke zilina10.jpg (zvolen10.jpg) stlačíme pravé tlačidlo myši a v otvorenom dialógovom okne volíme display off). Prv, ako budete pokračovať v cvičení, preštudujte si prílohu č.1. Na nej sú vysvetlené významy ikon, ktoré nám pomáhajú pri vektorizácii. V prvom stĺpci máte zobrazenú ikonu, v druhom je opísaný spôsob, akým sa čiara, ktorú vytvárate spojí s už existujúcim prvkom, nasledujúci stĺpec obsahuje informáciu, kde možno využiť túto službu a v poslednom stĺpci máte informáciu o tom, či po stlačení ikony sa bude čiara prichytávať na rastrový obraz (v našom prípade na mapu) alebo na už existujúci vektorový. Aby sme nemuseli stále zapínať a vypínať jednotlivé ikony, zapneme ich všetky. Tak zabezpečíme požadované spojenie vytváraných čiar. Ak vektorizujeme, je vhodné všetky funkcie aktivovať pomocou ikon (alebo v hlavnom menu Tool).
Vkladanie bodov
Vkladanie bodov je najjednoduchšia akcia v rámci vektorizácie. Voľbou Insert Feature sa prepneme do režimu vektorizácie, v hornej časti obrazovky sa otvorí nové menu aj ikony, ktoré budeme využívať. V prvom okne (vľavo hore) pomocou roletového menu určíme vrstvu, do ktorej budeme vkladať nové prvky. O význame ďalších ikon vás budeme postupne zoznamovať. Nastavte vrstvu "body". V ikonách umiestnených vedľa tohto okna sa aktivizuje ikona bod (na obr.4 označená šípkou). Umiestnime kurzor do mapového okna a stlačením ľavého tlačidla myši zadáme niekoľko bodov. Po každom kliknutí myšou sa objaví dialógové okno, v ktorom zadávame vlastnosti bodov, v našom prípade len názov. Tlačidlom ESC ukončíme zadávanie bodových prvkov. Ak pomocou pravého tlačidla myši s kurzorom umiestneným v mapovom okne otvoríme dialógové okno a v ňom volíme cancel feature, taktiež ukončíme vkladanie.
Vkladanie bodov je najjednoduchšia akcia v rámci vektorizácie. Voľbou Insert Feature sa prepneme do režimu vektorizácie, v hornej časti obrazovky sa otvorí nové menu aj ikony, ktoré budeme využívať. V prvom okne (vľavo hore) pomocou roletového menu určíme vrstvu, do ktorej budeme vkladať nové prvky. O význame ďalších ikon vás budeme postupne zoznamovať. Nastavte vrstvu "body". V ikonách umiestnených vedľa tohto okna sa aktivizuje ikona bod (na obr.4 označená šípkou). Umiestnime kurzor do mapového okna a stlačením ľavého tlačidla myši zadáme niekoľko bodov. Po každom kliknutí myšou sa objaví dialógové okno, v ktorom zadávame vlastnosti bodov, v našom prípade len názov. Tlačidlom ESC ukončíme zadávanie bodových prvkov. Ak pomocou pravého tlačidla myši s kurzorom umiestneným v mapovom okne otvoríme dialógové okno a v ňom volíme cancel feature, taktiež ukončíme vkladanie.
Vkladanie čiarových (líniových) objektov
Opäť volíme Insert/Feature, tentoraz však označíme vrstvu čiary. Budeme vkladať čiarové objekty. Kurzor sa opäť zmení na kríž a v skupine ikon je stlačená ikona označujúca vkladanie líniových prvkov. Pri práci s líniovými prvkami budeme využívať ikony, ktoré sú zobrazené na obrázku č.4. Prvá ikona je aktívna ak chceme zadávať lomenú čiaru (ak si mapu dostatočne zväčšíme, vykreslíme pomocou nej aj oblúk), druhé dve ikony používame pri vyznačovaní oblúkov, pričom body určujeme v takom poradí, ako sú označené číslicami. Čiary zadávané pomocou oblúkov sú vypočítavané pomocou parametrickej funkcie. Ak dodatočne potrebujeme do oblúka vložiť bod, alebo pripojiť inú čiaru, musíme oblúk prerušiť (vložíme prerušovací bod). Posledná z ikon umožňuje vykresliť čiary s vopred určeným oblúkom.
Cvičenie 8.4:
Postupne prepínajte ikony zobrazené na obr. 4 a vykreslite čiary tak, ako je to zobrazené na obr. 5.
Vypracovanie:
1. Prvú čiaru kreslíme tak, že ľavým tlačidlom myši označujeme body, ktorými má prechádzať. Rýchlym dvojklikom čiaru ukončíme, otvorí sa dialógové okno na napíšeme jej názov. My sme ju nazvali lomená. Rada: ak chceme zrušiť posledne zadaný bod (ešte sme neukončili čiaru!), tlačidlom Backspace ho zrušíme a ľavým tlačidlom opäť zadávame nové body tejto čiary.
2. Prepneme ikonu 132. Tentoraz najprv určíme prvý a posledný bod oblúka a potom, pomocou stredného bodu určíme jeho zakrivenie. Vyskúšajte! Na našom obrázku je touto technikou vykreslená čiara, nazvaná obluk132
3. Prepneme ikonu 123. Oblúk tentoraz zadávame tak, že určíme jeho prvý a druhý bod a pomocou koncového bodu určujeme zakrivenie. Naša čiara vykreslená touto technikou je nazvaná oblúk123.
4. Vyskúšame zadávanie čiary pomocou vopred určeného uhla. Prepneme poslednú ikonu. Vložíme prvý bod čiary, skontrolujeme, či je nastavený 90 stupňový uhol a vložíme druhý bod, vytvorí sa pravý uhol, neukončíme čiaru, ale prepíšeme uhol na 60 a kurzorom myši sa vrátime do mapového okna a pokračujeme, teraz sa vytvorí 60 stupňové zalomenie.
5. Poslednú čiaru budeme kombinovať. Najprv prepneme ikonu lomenej čiary, vyznačíme dva body, potom (bez prerušenia vkladacieho režimu) prepneme ikonu 132 a vytvoríme prvý oblúk, prepneme ikonu 123 urobíme druhý oblúk a nakoniec ikonou uhol (zadáme 90 stupňov) urobíme posledné dva body. Na obrázku je táto čiara označená ako kombinovaná. V prílohe 2 nájdete súbor obrázkov, znázorňujúcich postupné zadávanie čiar.
Opäť volíme Insert/Feature, tentoraz však označíme vrstvu čiary. Budeme vkladať čiarové objekty. Kurzor sa opäť zmení na kríž a v skupine ikon je stlačená ikona označujúca vkladanie líniových prvkov. Pri práci s líniovými prvkami budeme využívať ikony, ktoré sú zobrazené na obrázku č.4. Prvá ikona je aktívna ak chceme zadávať lomenú čiaru (ak si mapu dostatočne zväčšíme, vykreslíme pomocou nej aj oblúk), druhé dve ikony používame pri vyznačovaní oblúkov, pričom body určujeme v takom poradí, ako sú označené číslicami. Čiary zadávané pomocou oblúkov sú vypočítavané pomocou parametrickej funkcie. Ak dodatočne potrebujeme do oblúka vložiť bod, alebo pripojiť inú čiaru, musíme oblúk prerušiť (vložíme prerušovací bod). Posledná z ikon umožňuje vykresliť čiary s vopred určeným oblúkom.
Cvičenie 8.4:
Postupne prepínajte ikony zobrazené na obr. 4 a vykreslite čiary tak, ako je to zobrazené na obr. 5.
Vypracovanie:
1. Prvú čiaru kreslíme tak, že ľavým tlačidlom myši označujeme body, ktorými má prechádzať. Rýchlym dvojklikom čiaru ukončíme, otvorí sa dialógové okno na napíšeme jej názov. My sme ju nazvali lomená. Rada: ak chceme zrušiť posledne zadaný bod (ešte sme neukončili čiaru!), tlačidlom Backspace ho zrušíme a ľavým tlačidlom opäť zadávame nové body tejto čiary.
2. Prepneme ikonu 132. Tentoraz najprv určíme prvý a posledný bod oblúka a potom, pomocou stredného bodu určíme jeho zakrivenie. Vyskúšajte! Na našom obrázku je touto technikou vykreslená čiara, nazvaná obluk132
3. Prepneme ikonu 123. Oblúk tentoraz zadávame tak, že určíme jeho prvý a druhý bod a pomocou koncového bodu určujeme zakrivenie. Naša čiara vykreslená touto technikou je nazvaná oblúk123.
4. Vyskúšame zadávanie čiary pomocou vopred určeného uhla. Prepneme poslednú ikonu. Vložíme prvý bod čiary, skontrolujeme, či je nastavený 90 stupňový uhol a vložíme druhý bod, vytvorí sa pravý uhol, neukončíme čiaru, ale prepíšeme uhol na 60 a kurzorom myši sa vrátime do mapového okna a pokračujeme, teraz sa vytvorí 60 stupňové zalomenie.
5. Poslednú čiaru budeme kombinovať. Najprv prepneme ikonu lomenej čiary, vyznačíme dva body, potom (bez prerušenia vkladacieho režimu) prepneme ikonu 132 a vytvoríme prvý oblúk, prepneme ikonu 123 urobíme druhý oblúk a nakoniec ikonou uhol (zadáme 90 stupňov) urobíme posledné dva body. Na obrázku je táto čiara označená ako kombinovaná. V prílohe 2 nájdete súbor obrázkov, znázorňujúcich postupné zadávanie čiar.
V prechádzajúcom cvičení sme ukázali, niekoľko spôsobov, ako môžeme nakresliť
jednu čiaru. Mapa však obsahuje množstvo navzájom spojených čiar, ktoré sú
obrazom riek, ciest, železničných tratí, hraníc medzi územnými celkami, ako sú štáty,
okresy či kraje. Čiary, ktorými vykresľujeme tieto objekty, sú oveľa dlhšie
a zložitejšie, preto v nasledujúcom cvičení ukážeme, akým spôsobom spojíme už
nakreslené čiarové objekty.
Cvičenie 8.5:
Predĺžte každú z čiar o dva body.
Vypracovanie:
Preštudujte si prílohu č.1.
Predĺženie a pripojenie čiary
Ak máte v mapovom okne dve čiary, ktoré chcete navzájom spojiť, môžete postupovať spôsobom, ktorý je znázornený na obrázku 6. (Stále sme v režime vkladania prvkov). Presunieme kurzor myši na koniec jednej čiary a posúvame ho dovtedy, kým sa nám nezjaví ikona pripojenia (na obrázku označená šípkou). Stlačením ľavého tlačidla myši sa pripojíme na aktívnu čiaru a pridávame body podľa potreby. Ak potrebujeme spojiť túto čiaru s inou, opäť posúvame kurzor v okolí bodu, ku ktorému sa chceme pripojiť dovtedy, kým sa nezjaví ikona pripojenia, potvrdíme voľbu ľavým tlačidlom myši, čím vytvoríme nový bod (spojovací). Dvojklikom ukončíme zadávanie čiary. Pamätajte, aj keď sa takto vytvorené čiary zobrazujú ako jeden celok, v podstate sú to tri samostatné objekty so spoločnými bodmi. Ak ich potrebujeme spojiť v jeden prvok, použijeme funkciu spájania prvkov s ktorou sa oboznámime v nasledujúcich cvičeniach.
Dve čiary so spoločnou časťou
V nasledujúcom cvičení spojíme dve čiary tak, aby na jednom úseku mali spoločnú časť. Pokúste sa v svojom mapovom okne vytvoriť tiež takéto spojenie. Vzájomné spojenie čiar nie je závislé od ich tvaru ani veľkosti. Vyskúšajte si viac možností takéhoto spojenia. Na obrázku je táto spojnica označená ako zdieľaná.
Predĺžte každú z čiar o dva body.
Vypracovanie:
Preštudujte si prílohu č.1.
Predĺženie a pripojenie čiary
Ak máte v mapovom okne dve čiary, ktoré chcete navzájom spojiť, môžete postupovať spôsobom, ktorý je znázornený na obrázku 6. (Stále sme v režime vkladania prvkov). Presunieme kurzor myši na koniec jednej čiary a posúvame ho dovtedy, kým sa nám nezjaví ikona pripojenia (na obrázku označená šípkou). Stlačením ľavého tlačidla myši sa pripojíme na aktívnu čiaru a pridávame body podľa potreby. Ak potrebujeme spojiť túto čiaru s inou, opäť posúvame kurzor v okolí bodu, ku ktorému sa chceme pripojiť dovtedy, kým sa nezjaví ikona pripojenia, potvrdíme voľbu ľavým tlačidlom myši, čím vytvoríme nový bod (spojovací). Dvojklikom ukončíme zadávanie čiary. Pamätajte, aj keď sa takto vytvorené čiary zobrazujú ako jeden celok, v podstate sú to tri samostatné objekty so spoločnými bodmi. Ak ich potrebujeme spojiť v jeden prvok, použijeme funkciu spájania prvkov s ktorou sa oboznámime v nasledujúcich cvičeniach.
Dve čiary so spoločnou časťou
V nasledujúcom cvičení spojíme dve čiary tak, aby na jednom úseku mali spoločnú časť. Pokúste sa v svojom mapovom okne vytvoriť tiež takéto spojenie. Vzájomné spojenie čiar nie je závislé od ich tvaru ani veľkosti. Vyskúšajte si viac možností takéhoto spojenia. Na obrázku je táto spojnica označená ako zdieľaná.
Úprava čiarových objektov
V poslednom cvičení si ukážeme niekoľko jednoduchých spôsobov editovania líniových objektov. Voľbou Edit/Geometry nastavíme možnosti opráv vektorových prvkov. Tieto funkcie sú aktívne pre všetky prvky, ktoré máme v mapovom okne, teda pre body, línie, plochy ale aj pre textové prvky. Naučíme sa pracovať s nim v prostredí líniových prvkov. Všetky akcie vieme vrátiť pomocou voľby Edit/ Undo...
Vymazanie prvku
Označíme čiaru, ktorú sme sa rozhodli odstrániť. Voľbou Edit/Geometry/delete geometry volíme vymazanie prvku. Program nás pomocou dialógového okna (obr.7) vyzve, aby sme potvrdili vymazanie a po stlačení tlačidla OK sa označený objekt vymaže.
Editovanie prvku
Označíme čiaru, ktorú sme sa rozhodli zmeniť a voľbou Edit/Geometry/Edit zapneme režim editácie. Na označenej čiare sa vyznačia všetky jej body, kurzor myši sa zmení na kríž. Umiestnime kurzor na bod, ktorý potrebujeme presunúť, stlačíme ľavé tlačidlo myši, držíme ho stlačené a presúvame bod tam, kde ho potrebujeme umiestniť. Celú akciu prerušíme tlačidlom ESC. (obr. 8)
Cvičenie 8.6
Otvorte nové mapové okno s prázdnou legendou, vložte do neho obrázok mapy mesta, vytvorte novú vrstvu (napr. ulice) a digitalizovaním rastrovej mapy vkladajte nové prvky.
Vypracovanie:
Voľbou Window/New Map Window otvorte nové mapové okno s prázdnou legendou. Pomocou voľby Legend/add image zapnite v novom okne mapu svojho mesta (bude georeferencovaná). Definujte vrstvu ulice (Warehouse/Feature class definition...) a pokúste sa vytvoriť obraz niekoľkých ulíc. Pozor, novú vrstvu utvorte v údajovom sklade vektor.
V poslednom cvičení si ukážeme niekoľko jednoduchých spôsobov editovania líniových objektov. Voľbou Edit/Geometry nastavíme možnosti opráv vektorových prvkov. Tieto funkcie sú aktívne pre všetky prvky, ktoré máme v mapovom okne, teda pre body, línie, plochy ale aj pre textové prvky. Naučíme sa pracovať s nim v prostredí líniových prvkov. Všetky akcie vieme vrátiť pomocou voľby Edit/ Undo...
Vymazanie prvku
Označíme čiaru, ktorú sme sa rozhodli odstrániť. Voľbou Edit/Geometry/delete geometry volíme vymazanie prvku. Program nás pomocou dialógového okna (obr.7) vyzve, aby sme potvrdili vymazanie a po stlačení tlačidla OK sa označený objekt vymaže.
Editovanie prvku
Označíme čiaru, ktorú sme sa rozhodli zmeniť a voľbou Edit/Geometry/Edit zapneme režim editácie. Na označenej čiare sa vyznačia všetky jej body, kurzor myši sa zmení na kríž. Umiestnime kurzor na bod, ktorý potrebujeme presunúť, stlačíme ľavé tlačidlo myši, držíme ho stlačené a presúvame bod tam, kde ho potrebujeme umiestniť. Celú akciu prerušíme tlačidlom ESC. (obr. 8)
Cvičenie 8.6
Otvorte nové mapové okno s prázdnou legendou, vložte do neho obrázok mapy mesta, vytvorte novú vrstvu (napr. ulice) a digitalizovaním rastrovej mapy vkladajte nové prvky.
Vypracovanie:
Voľbou Window/New Map Window otvorte nové mapové okno s prázdnou legendou. Pomocou voľby Legend/add image zapnite v novom okne mapu svojho mesta (bude georeferencovaná). Definujte vrstvu ulice (Warehouse/Feature class definition...) a pokúste sa vytvoriť obraz niekoľkých ulíc. Pozor, novú vrstvu utvorte v údajovom sklade vektor.
Príloha 8.1:
Opis ikon využívaných pri vektorizovaní Vysvetlenie významu ikon, ktoré uľahčujú vektorizáciu, umiestnených v menu zobrazenom na obr.9. Ak sú tieto ikony aktívne, vytváraný vektor sa prichytáva na určený objekt tak, ako je to uvedené v obr. 10.
Príloha 8.2:
Vekotrizovanie čiarových objektov: obr. 11, 12.
Opis ikon využívaných pri vektorizovaní Vysvetlenie významu ikon, ktoré uľahčujú vektorizáciu, umiestnených v menu zobrazenom na obr.9. Ak sú tieto ikony aktívne, vytváraný vektor sa prichytáva na určený objekt tak, ako je to uvedené v obr. 10.
Príloha 8.2:
Vekotrizovanie čiarových objektov: obr. 11, 12.
Obrázok č. 1
Obrázok č. 2
Obrázok č. 3
Obrázok č. 4
Obrázok č. 5
Obrázok č. 6
Obrázok č. 7
Obrázok č. 8
Obrázok č. 9
Obrázok č. 10
Obrázok č. 11
Obrázok č. 12
Pridať komentár k článku