Chorické ukazovatele reliéfu

Chorické ukazovatele reliéfu

Pre ich určenie je potrebné prehodnotenie širších priestorových súvislostí základných súradníc (nedajú sa určiť zo vzťahu dvoch – troch bodov v teréne), ako je to pri topických ukazovateľoch. Základným východiskovým ukazovateľom tejto skupiny je smer gravitácie. Rôznou interpretáciou tohto ukazovateľa dostávame vlastné horizontálne ukazovatele reliéfu. Hlavným krokom tejto interpretácie je určenie smeru a spôsobu integrácie – dezintegrácie odtoku vody a tým aj pohybu materiálu po svahu. Podstatou tohto kroku je vytvorenie elementárnych gravitačných areálov s homogénnym smerom a spôsobom integrácie odtoku, vytvorenie takzvaných mikropovodí. Mikropovodia sa na základe ich charakteru môžu považovať za elementárne morfochóry. Na vytváranie mikropovodí je vypracovaný v rámci metodiky LANDEP osobitý metodický postup (MIKLOS, HRNČIAROVÁ, KOZOVÁ 1984), ktorý sa neustále zdokonaľuje. Hlavné body postupu sú zamerané na určenie nasledovných ukazovateľov:

Smer spádu

Je to základný krok aj pre topické aj pre chorické ukazovatele reliéfu, lebo celá teória a metodike morfometrickej analýzy reliéfu sa opiera o smer spádových kriviek. (KRCHO, 1967, 1970). Smery spádu sú určené konštrukciou spádových kriviek v takom grafickom prevedení, aby dostatočne vizuálne vyjadrovali smery spádu, teda aj smery odtoku a pohybu materiálu po svahu.

Hranica rovnakého smeru spádu

Je to vlastne konštrukcia hraníc mikropovodí, konštrukcia prirodzených a antropogénych rozvodníc podľa smerov spádnic. Takto sa územie rozčlení na systém mikropovodí. Jednotný smer a spôsob integrácie hovorí o tom, že celá odtoková plocha má rovnaké globálne horizontálne zakrivenie a smery odtoku sú bez zlomu celkového smeru a krivosti.

Základné schematické smery a spôsoby integrácie sú:

a) koncentrický – odtok smeruje do centra,
b) konfokusálny - odtok smeruje do jedného zberného bodu,
c) konlineárny – odtok smeruje k centrálnemu líniovému zberaču,
d) eqvilineárny – odtok sa uskutočňuje rovnobežne v smere bez integrácie do jednej línie,
e) exfokusálny – odtok má tvar vejára, ktorého lúče vychádzajú z jedného bodu ohniska,
f) excentrický – odtok z kužeľovitých pahorkov vo všetkých smeroch,
g) exlineárny – odtok z pretiahnutých pahorkov,
h) neurčený – prevažuje odtok na rovinných plochách.

Treba ešte pripomenúť že antropogéne rozvodnice, alebo prekážky v odtoku viac menej
prirodzené smery v odtoku menia, vytvárajú ľubovoľné, veľmi rôzne smery integrácie.

Spôsob integrácie a prepojenie mikropovodí

Závisí od smeru odtoku a charakteru hraníc mikropovodia v mieste odtoku vody a materiálu z jedného mikropovodia do druhého mikropovodia. Potom podľa toho môžeme hovoriť o odtoku: bodovom, líniovom, frontálnom, rozptýlenom. Okrem spomenutých existujú ešte povodia bezodtokové, s núteným odtokom a riadeným odtokom.

Dĺžka spádovej krivky a veľkosť integrovanej plochy

Sú to veľmi dôležité ukazovatele z hľadiska dynamiky pohybu vody a materiálu po svahu. Správna dĺžka svahu by mala zahŕňať dĺžku spádovej krivky od rozvodnice po bod čiaru integrácie odtoku. Práve pre najrôznejší priebeh spádnic na zakrivených svahoch dochádza k rôznej integrácii a dezintegrácii odtoku po svahu, preto praktická integrácia dĺžky svahu z hľadiska množstva odtoku je problematická. Objektívnejším ukazovateľom by pre nás bola veľkosť integrovanej plochy na každom bode svahu.

Tvar mikropovodí

Tento ukazovateľ je potrebný pre určenie spôsobu integrácie odtoku. Je určený horizontálne krivosťou reliéfu. Základné tvary sú:
1) šošovka,
2) obrátený trojuholník,
3) trojuholník,
4) obdĺžnik – lichobežník.

Tieto tvary predurčujú rozptyl odtoku a rovnomerný odtok (rozplavovanie materiálu, plošnú eróziu). K známym morfometrickým vyjadreniam partí tiež Hortonov faktor, nazývaný tiež charakteristikou povodia, alebo tvarovým súčiniteľom. (BUZEK,1982)

Fh = P/D2

Kde P je plocha povodia a D jeho dĺžka. Podľa hodnoty Fh rozlišujeme:

- povodia pretiahnuté (pri P do 50 km2 do 0,24, cez 50 km2 do 0,18)
- povodie prechodné (pri P do 50 km2 0,24 – 0,26, cez 50 km2 0,18 – 0,20)
- povodie vejárovité ( pri P do 50 km2 cez 0,26, cez 50 km2 nad 0,20)

Veľkosť mikropovodí

Tento ukazovateľ je dôležitý pre určenie veľkosti postupnej integrácie (množstva odtoku v každom bode hydrografických systémov, potrebné pri hodnotení možnosti zakladania vodných plôch, kanálov a podobne).

Vzdialenosť mikropovodí od konca hydrologického systému

Ukazovateľ pre hodnotenie strát na odtoku, stupeň samočistenia od zdroja znečistenia, na stanovenie reálnych hygienických pásiem vodných nádrží. (MIKLÓS, MIKLISOVÁ 1987). Vyhraničenie a charakteristika mikropovodí má v metodike LANDEP všeobecný význam a využíva hlavne dva problémové okruhy:

1) riešenie priestorových hydrologických problémov (zamokrenie, meliorácie, návrh vodných plôch, optimalizácia priestorovej štruktúry hydrologických systémov).
2) Interpretácia dynamiky pohybu vody a materiálu po svahu (erózia, akumulácia, pohyb agrochemikálií).

Topicko-chorické ukazovatele reliéfu

Priestorovou syntézou morfotopov a morfochórov získame komplexnejšie morfometrické jednotky, ktorých vonkajšiu – rámcovú – hranicu tvoria hranice mikropovodí a vnútorný obsah (členenie) areály morfotopov. Následne tieto jednotky považujeme za elementárne morfotopochóry. (HYNEK, TRNKA 198, MANSFELD 1972). Prehodnotením štruktúry morfotopochórov možno odvodiť špeciálne štruktúrne topochorické ukazovatele reliéfu.

 

Morfoklimatické ukazovatele

Charakter topicko – chorických ukazovateľov má:

a) Zatienenie reliéfu – špecifický prípad expozície (opak expozície). Najčastejšie sa
spracováva zatienenie reliéfu voči Slnku - denný chod tieňa podľa polohy, doby
a zmien reliéfom vrhnutého tieňa.
b) Expozícia reliéfu – špecifický prípad orientácie reliéfu voči rôznym prírodným, alebo antropickým javom (expozícia voči vetrom, zdrojom znečistenia ovzdušia).

Syntézou týchto ukazovateľov možno vytvoriť jednotky, ktoré by mohli byť presne označované ako morfoklimatopochóry. Ich ideálny obsah je:

1) Sklon,
2) Orientácia voči svetovým stranám,
3) Topografická poloha,
4) Relatívne výšky v rôznych smeroch,

Z nich možno odvodiť intenzitu a dĺžku oslnenia reliéfu, zatienenie respektíve expozíciu voči rôznym faktorom.

BUZEK, L., (1983): Eroze pôdy, Pedagogická fakulta v Ostrave, Ostrava, 257 s.

HYNEK, A. TRNKA, P., (1981): Topochory Dijské části Znojemska. Brno 22, 4, 99 s.

KRCHO J., (1970): Zostrojenie máp časovej a uhlovej dynamiky oslnenia reliéfu graficko numerickým spôsobom a pomocou samočinných počítačov. Geografický časopis SAV, 22, 4, s 205-245

KRNÁČ, J., 2005: Aplikácia GIS v krajinnej ekológii na príklade metodiky LANDEP. – Rigorózna práca, FPV UMB v Banskej Bystrici, 134 pp.

MIKLÓS, L. HRNČIAROVÁ, T. KOZOVÁ, M. (1984): Priestorová štruktúra hydrologických systémov na vybranom území VSNBrno, Sborník práci GÚ. ČSAV Brno 1984

Pridať komentár k článku