Najstaršia zmienka o tejto nádrži je z roku 1584, kde sa spomína ako vlastníctvo banského ťažiarstva – Brennerovej spoločnosti. Svoj pôvodný význam stratil pravdepodobne už v 18. storočí – po roku 1705, keď bola zväčšená Horná Hodruššká vodná nádrž a potom po roku 1744, ked bola postavená Spodná Hodrušská nádrž. Spomenutý tajch rozmerom svojej hrádze patrí k tajchom s najmohutnejšiu hrádzu v pomere k objemu zadržiavanej vody. Pri výške približne 10 metrov a dĺžke cca 100 metrov je šírka koruny hrádze viac ako 30 metrov. To znamená, že objem hrádze tajchu je väčší, ako objem zadržiavanej vody v tajchu. Tento fakt môže byť podmienený viacerými faktormi:
1: Snaha staviteľov o postupné zvýšenie bezpečnosti.
2: Fakt, že poloha tajchu je situovaná priamo nad historickým centrom Hodruše.
3: Hrádza prepúšťala vodu a preto bola postupne viackrát izolovaná.
| Nadmorská výška | 555 m.n.m |
| Objem | 19 000 m3 |
| Vodná plocha | 0,357 ha |
| Dĺžka koruny hrádze | cca 100 m |
| Šírka koruny hrádze | 30 m |
| Výška hrádze od terénu | 10 m |
| Maximálna hĺbka | 7,5 m |
Pôdorys a nárys Brennerštôlnianskej vodnej nádrže so zobrazením i ciferným vyjadrením zväčšenia vodnej hladiny a objemu vody po zvýšení hrádze.
(František Marko, koniec 18. stor.)
Brennerštôlniansky tajch: zakreslenie dna
Dĺžka zberných jarkov: tajch ich nemá, bol napúšťaný iba zrážkami zo širokej kotliny siahajúcej po hlavný hrebeň Hodrušskej Hornatiny pri Rumplovskej. Dĺžka náhonných jarkov: tajch ich nemá, vypúšťal sa na dno dolinky Grintál, odtiaľ vody pretekali centrom Banskej Hodruše až do Hodrušského potoka. Tajch je napĺňaný vodou len z topiaceho sa snehu a po výdatných daždoch. Dno je zarastené vŕbami, jelšami a ďalšími rýchlorastúcimi drevinami. Výpustné zariadenie je nefunkčné a bezpečnostný prepad dnes neexistuje.
Fotogaléria: Brennerštôlniansky tajch:
Lokalizácia Brennerštôlnianskeho tajchu:
Pridať komentár k článku
Karas: Tá druhá mapka je pekná, ešte som sa s ňou nestretol. Pozdravujem