Príspevok je zameraný na zhodnotenie súčasného stavu banského vodohospodárskeho systému: tajch Klinger, tajch nad Žigmundšachtou, tajch pri Maxšachte a systému vodných jarkov medzi nimi, ako aj charakteristike samotných tajchov. Z tohto unikátneho systému sa dodnes zachoval prakticky iba jeden tajch – Klinger. Jedným z cieľov príspevku je poukázať na významnosť a historickú hodnotu tohto vodohospodárskeho systému, ako aj zvýšiť povedomie o menej známych a zaniknutých tajchoch.
Voda a jej energetický potenciál bol pre potreby baníctva nevyhnutný. Paradoxne na území bez výraznejších zdrojov vody vznikol dômyselný vodohospodársky systém (Hydroconsult, 1995. Jedinečnosť banskoštiavnického vodohospodárskeho systému nespočíva len vo vybudovaní samotných vodných nádrží – tajchov, ale v nemalej miere aj vo vybudovaní systému jarkov, ktoré mali funkciu náhonnú – teda privádzať vodu do tajchu z povodia, alebo z inej vodnej nádrže a odvodnú – vodu odvádzať na miesto určenia (banské stupy), resp. do ďalšieho - nižšie položeného tajchu. Tento systém vodných nádrží a jarkov bol veľmi dlho považovaný za najdokonalejšiu vodohospodársku sústavu na svete a parametre niektorých nádrží a ich umelo vytvorených hrádzí ich radili na popredné miesta v náročnosti a zároveň dokonalosti. (Wikipedia, 2007)
Zhodnotenie súčasného stavu:
Dva dnes už zaniknuté tajchy nad Žigmundšachtou a Maxšachtou (Maximilián šachtou) tvorili so známejším tajchom Klinger jeden vodohospodársky systém prepojený dômyselným systémom vodných jarkov (Lichner et al., 2005).
Podklad pre identifikáciu systému jarkov ako aj tajchov v teréne bola banská mapa (Banská mapa okolia Banskej Štiavnice, 1884). Táto bola georeferencovaním umiestnená do známeho súradnicového systému S-JTSK. Na základe umiestnenia bolo možné vymedziť na leteckých snímkach (Eurosence, 2006) tento vodohospodársky systém a následne v teréne zhodnotiť súčasný stav ako tajchov, tak aj samotného jarku – obr.1.
Obr. 1: Georeferencovanie historickej mapy
Najväčším tajchom v tomto vodohospodárskom systéme bol tajch Klinger. Technické parametre tajchu Klinger obsahuje tab. 1. V súčasnosti sa tajch využíva na rekreačné účely a chov rýb. (Banská Štiavnica – Klinger, 2008) Donedávna tajch trpel nedostatkom vody. Po nedávnej rekonštrukcii Klinger štôlne krátkej je zásobovaný predovšetkým vodou z uvedenej štôlne, nachádzajúcej sa približne 300 metrov východne od nádrže.
Tab.1: Technické parametre vodnej nádrže Klinger
| Kóta koruny hrádze: | 684, 70 m n. m. |
| Dĺžka koruny hrádze | 135,00 m. |
| Šírka koruny hrádze | 6,50 m. |
| Objem nádrže (pri max. hladine): | 141 300 m³ |
Voda z dnového výpustu tajchu Klinger bola vedená Žigmundským náhonným jarkom k rovnomennému tajchu nad šachtou Žigmund. Jeho dĺžka bola celkovo 1367 m. Jarok je pomerne stále dobre čitateľný v teréne. Úsek graficky označený číslom 1 na obrázku č.2 je dnes prerušený asfaltovou komunikáciou, zvyšná časť až po tajch nad Žigmundšachtou je v pomerne zachovalom stave – obr. 7, prevažná časť vedie lesným porastom, miestami je odvodný jarok poškodený ťažbou a pohybom lesných mechanizmov, alebo sa v ňom nachádza hustá krovinná etáž. Od tajchu nad Žigmundšachtou viedol odvodný jarok k blízkosti šachty Maximilián k rovnomennému tajchu –tzv. tajch pri Maxšachte. Východne od tajchu nad Žigmundšachtou v tesnej blízkosti je jarok výrazne zarezaný do reliéfu a pokračuje približne 30 metrov, potom sa v teréne stráca. Približne 200 metrov sa v súčasnosti nachádza na súkromnom pozemku – graficky označené číslom 2 na obrázku č.2, oblasť označená číslom 3 predstavuje opätovné prerušenie asfaltovou komunikáciou. Pod jej úrovňou je tento jarok niekoľkokrát výrazne prerušený násypmi, ktoré vznikli v súvislosti s výstavbou cesty – bod 4 – obr. č.2. Časť odvodného jarku prechádza popri šachte Anna, ktorá je zakreslená aj na historickej mape a ktorú môžeme aj dnes vidieť (nachádza sa v blízkosti bodu 4) – obr. č. 2. Celková dĺžka odvodného jarku od tajchu nad Žigmundšachtou po tajch pri Maximilián šachte bola 1583 metrov.
Obr. 2: Grafické znázornenie vodohospodárskeho systému
Časť tohto vodohospodárskeho systému je spojená vodnou štôlňou (na obr. 2 znázornená červeňou čiarkovanou čiarou). Celková dĺžka je 290 metrov. Táto štôlňa bola doplňujúcim zdrojom vody z jarkov vedených od Štiavnických Baní pre potreby oboch tajchov, okrem Klingera, ktorý sa nachádza vo vyššej nadmorskej výške. Do dnešnej doby sa zachovala len jedna jej časť a to jej severné ústie smerom na mesto Banská Štiavnica – obr. 3. Druhú časť neďaleko Maximilián šachty dnes nie je možné v teréne identifikovať, keďže sa nachádzala na miestne umelého násypu vzniknutého z dôvodu výstavby mosta pre cestu 524 - Pod Trojickým vrchom – obr. 4.
Obr.3: Vyústenie vodnej štôlne
Obr.4: Umelý násyp (most na ceste 524)
Tajch nad Žigmundšachtou
V súčasnej dobe je bez vody. Situovaný je pod vrcholom Svätotrojičného kopca priamo nad šachtou Žigmund. V teréne sa javí ako výrazná depresia, ktorá vznikla výstavbou zemitej hrádze. Približne 50 metrov západne sa v hustom krovinnom poraste nachádza malá akumulačná nádrž, z ktorej viedol jarok kolmo na vrstevnice priamo k šachte Žigmund, pre ktorej účely slúžil. Jeho dĺžka bola 120 metrov. Celá plocha bývalej vodnej nádrže je porastená trávnatou vegetáciou, na dne rastú výrazne vlhkomilné rastliny, ktoré indikujú prítomnosť najmä akumulovanej zrážkovej vody počas celého roka. Tajch mal obdĺžnikový tvar, pričom jeho rozmery dosahovali približne 42 x 21 metrov. Tajch nebol hlbší viac ako 4-5 metrov. Z uvedených rozmerov je možné predpokladať objem do 4000 m³. Pohľad na plochu bývalého tajchu znázorňuje obrázok 5. Technické parametre tajchu nad Žigmundšachtou obsahuje tab. 2.
Tab.2: Technické parametre tajchu nad Žigmundšachtou
| Kóta koruny hrádze: | 665,6 m n. m. |
| Šírka koruny hrádze | 3 metre |
| Hĺbka: | 4-5 metrov |
Obr.5: Pohľad na tajch nad Žigmundšachtou
Tajch pri Maximilián šachte:
Jeho identifikácia je dnes možná len na základe historických podkladov – máp a dokumentov. Dnes je priamo na mieste bývalej vodnej nádrže prevádzka píly, sklad drevného materiálu a paliet a prevádzková budova. Dno bolo zasypané stavebným materiálom, v teréne je možné vidieť len predpokladanú časť pôvodnej hrádze na západnej strane. Rozmermi patril k malým nádržiam. Jeho rozloha bola približne 1022 m², mal obdĺžnikový tvar s dĺžkou strán približne 14 a 73 metrov. Zánik je datovaný do prvej polovice 19 storočia. Technické parametre tajchu pri Maximilián šachte obsahuje tab. 3. Pohľad na súčasný stav plochy bývalého tajchu znázorňuje obr. 6.
Tab.3: Technické parametre tajchu pri Maximilián šachte
| Kóta koruny hrádze: | 662,3 m n. m. |
| do 4 metrov | 3 metre |
| Predpokladaný objem | 3500 m³ |
Obr.6: Pohľad na plochu bývalého tajchu pri Maximilián šachte
Obr.7: Žigmundský náhonný jarok
Vodohospodársky systém ako krajinný prvok a jeho možné obnovenie a využitie:
Vodné nádrže v okolí Banskej Štiavnice sú prakticky jediným zdrojom povrchovej vody v danej oblasti. Stali sa neodmysliteľnou súčasťou Banskej Štiavnice a blízkeho okolia a sú významným prvkom v krajine. Po zániku banskej činnosti stratili tajchy svoj pôvodný význam – zdroj vody pre pohon banských strojov , stúp a pod. a začali sa využívať na predovšetkým rekreačné účely.
Vodnú nádrž nad Žigmundšachtou by bolo možné obnoviť spolu s obnovením náhonného jarku vedeného od dnového výpustu tajchu Klinger, keďže v blízkom okolí bývalej vodnej nádrže sa nenachádza žiadny zdroj vody. Nakoľko podstatná časť jarku je stále v relatívne zachovalom stave, obnovenie tejto časti vodohospodárskeho systému by nepredstavovalo veľké úsilie, či už finančné, technologické... Obnovením spomenutej nádrže a systému jarkov by vznikla názorná ukážka, ako tento systém v minulosti fungoval, nevylučuje sa možnosť vybudovania náučného chodníka popisujúceho jeho činnosť. Podobnú situáciu máme dnes možnosť vidieť na príklade systému tajchov v okolí Štiavnických Baní, kde je vybudovaný tzv. Piargsky vodohospodársky náučný chodník. S obnovením tajchu nad Žigmundšachtou by zároveň vzniklo turisticky zaujímavé miesto s využiteľnou vodnou plochou na rekreáciu prípadne chov rýb, čo sú nepochybne pozitíva obnovenia tajchu.
Obnovenie druhého tajchu – pri Maxšachte nie je možné, keďže priamo na mieste bývalej nádrže je prevádzková budova a celá plocha je zasypaná stavebným materiálom. Je potrebné poukázať na blízke okolie, ktoré v nemalej miere slúži ako miesto čiernych skládok a stavebného odpadu a tým pádom celá oblasť stráca svoju unikátnu historickú hodnotu, nie len samotné miesto bývalej vodnej nádrže, ale aj banské prevádzkové budovy a samotná šachta Maximilián spolu s ťažnou vežou.
Mesto Banská Štiavnica je zaradené do svetového dedičstva UNESCO. Priamo v meste a blízkom okolí nachádzame nespočetné množstvo pamiatok. Medzi najvýznamnejšiu patrí aj banskoštiavnický vodohospodársky systém. Na území v okolí Banskej Štiavnice bolo vybudovaných viac, než 50 tajchov, pričom niektoré sa zachovali do súčasnosti, iné stratili svoj pôvodný význam a postupne zanikli. Mnohé zo zaniknutých tajchov boli či už stavebnou činnosťou, ťažbou alebo inak zasypané a dnes po nich prakticky nenachádzame v teréne žiadne stopy, naopak niektoré sú dodnes viditeľné a časti ich pôvodných hrádzí sú zachované. Rovnako to je aj so systémom vodných jarkov, ktorých pozostatky nachádzame po celom území. Je našou povinnosťou toto jedinečné dielo banskoštiavnického vodohospodárskeho systému, ktoré nemá inde na svete obdobu zachovať, aby ho mohli obdivovať aj naše ďalšie generácie.
Obr.5: Vizualizácia tajchu nad Žigmundšachtou naplneného vodou
Vektorové podklady - mapovanie jarkov a štôlní
Fotogaléria: Banský vodohospodársky systému: Klinger, tajch nad Žigmundšachtou a Maxšachte
Pridať komentár k článku