Štúdium

Študoval som na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici - Fakulta prírodných vied. Pôsobil som predovšetkým na katedre geografie, geológie a krajinnej ekológie, ale aj na katedre biológie a ekológie, či katedre životného prostredia.

Študijný odbor - Synekológia: Evolúcia ekosystémov a biológia ich ochrany (2012-2014):

Študijný program reflektuje na obavy o budúcnosť planéty a kvalitu jej zdrojov. Súčasné a budúce zmeny prostredia, akými je napr. globálna klimatická zmena, je nutné vidieť v širokom kontexte zmien v minulosti Zeme. Väčšina rozhodnutí týkajúcich sa využívania, ochrany a manažmentu ekosystémov je založená na poznaní ich súčasného stavu, ktorý sa získal zvyčajne po tom, ako bol identifikovaný nejaký problém. Informácie o tom, ako sa skúmaný systém vyvíjal, kam smeroval a ako nadobudol súčasnú štruktúru chýbajú alebo sú marginalizované. Aby bolo možné získať predstavu o stave a evolúcii ekosystémov pred výrazným vplyvom človeka a pre odlíšenie signálov významnej zmeny spôsobených zásahom človeka od prirodzeného rozsahu ich variability, sú potrebné dlhodobé dáta (rádovo stovky až tisícky rokov), s ktorými pracuje paleoekológia. Študijný program akcentuje paleoekologický prístup, ktorý dobre korešponduje s metódami súčasného ekologického výskumu pracujúceho s krátkodobými údajmi získanými v laboratóriu a teréne. Kombinácia oboch prístupov umožňuje rozpoznať rozsah poškodenia systému a rýchlosť jeho zmien, ale aj stupeň odolnosti a schopnosti obnovy ekosystémov. Tieto informácie sú dôležitým východiskom pre moderné prístupy v ochrane prírody, ktoré sú druhou oblasťou študijného programu. Údaje poskytnuté paleoekologickým a súčasným ekologickým výskumom sú dôležité pre nastavenie opatrení na zlepšenie stavu systému, resp. na dosiahnutie cieľových želateľných podmienok tak, aby boli splnené požiadavky človeka a nedošlo k narušeniu ekosystému. Program je navrhnutý tak, aby absolvent doktorandského štúdia získal tie znalosti, ktoré zodpovedajú deklarovanému profilu absolventa.

Absolvent má široký rozhľad v oblasti evolúcie (historického vývoja) ekosystémov s dôrazom na obdobie štvrtohôr, orientuje sa v súčasnej problematike ekológie prostredia, biológie ochrany prírody, ochranárskej genetiky a manažmentu území a populácií druhov. Zvláda metodické postupy získavania dát v laboratóriu aj v teréne a dokáže ich spracovať modernými štatistickými metódami a nástrojmi GIS. Má potrebné zručnosti na prácu v modernom laboratóriu. Orientuje sa v odbornej literatúre relevantnej k jeho špecializácii a získané poznatky efektívne využíva pri riešení svojich výskumných zámerov. Je schopný dosahovať pôvodné vedecké výsledky a adekvátne ich prezentovať v cudzom jazyku vedeckej komunite formou publikácií a výstupov na domácich a zahraničných vedeckých a odborných podujatiach. Je schopný svoje teoretické poznatky aplikovať v praxi pri hodnotení zmien v pôvodných i človekom ovplyvňovaných ekosystémoch a dokáže prognózovať ich ďalší vývoj. Má schopnosti stanoviť priority ochrany prírody a riešiť aktuálne problémy ochrany biologickej diverzity na všetkých úrovniach. Podieľa sa aj na výučbe a vzdelávaní nových odborníkov a rozvíja svoje pedagogické schopnosti pre potenciálne vyučovania na vysokej škole v budúcnosti. Absolventi sa môžu uplatniť v základnom a aplikovanom výskume, v ochrane prírody a životného prostredia, poľnohospodárstve, lesníctve, vodnom hospodárstve. Sú schopní zastávať miesto na výskumných ústavoch SAV, v rezortných ústavoch, na univerzitách a vysokých školách, v orgánoch a organizáciách ochrany prírody a krajiny, múzeách, poradenskej službe, v štátnej a verejnej správe.

Doktorandské štúdium bude pozostávať zo študijnej a vedeckej časti a bude navrhnuté tak, aby absolvent štúdia získal odborné znalosti korešpondujúce s deklarovaným profilom absolventa. Priebeh doktorandského štúdia na FPV UMB sa bude uskutočňovať v súlade s platnou smernicou o doktorandskom štúdiu na UMB a študijným poriadkom FPV UMB.

a) študijná časť
Jadro znalosti je zamerané na získavanie najnovších poznatkov a súčasných trendov v paleoekologickom a ekologickom výskume mikrobiálnych, rastlinných a živočíšnych populácií a spoločenstiev, štatistickom spracovaní dát a dizajnovaní ekologického výskumu. Okruh povinne voliteľných predmetov umožňuje študentovi výber predmetov podľa jeho špecializácie z oblasti paleoekológie, environmentálnej mikrobiológie, genetickej variability jedincov i populácií, biosystematiky a evolúcie rastlín a ekológie rastlinných spoločenstiev, biológie a ekológie modelových skupín živočíchov, súčasných trendov v ochrane a manažmente druhov, spoločenstiev a ekosystémov. V neposlednom rade má možnosť získať a rozšíriť si vedomosti a praktické zručnosti v aplikácii geoinformačných technológií v ekologickom výskume.

b) vedecká časť
Je zameraná na samostatné a tvorivé riešenie aktuálnych vedeckých problémov v oblasti paleoekológie, ekológie a biológie ochrany prírody, vrátane ochranárskej genetiky s možnými aplikačnými výstupmi do praxe rezortov životného prostredia v rámci grantových úloh národného charakteru. Vedecká príprava pozostáva z individuálnej, resp. tímovej práce doktoranda, konzultácií a diskusií so školiteľom, konzultantom a inými odborníkmi s cieľom pochopenia viacrozmerného prístupu k riešeniu problematiky dizertačnej práce. Súčasťou štúdia je prezentácia výsledkov na pravidelných odborových seminároch katedry, prípadne pracoviskách iných fakúlt a ústavov SAV, kde svoje hypotézy a parciálne výsledky konfrontuje s názormi kolegov a pedagógov. Vedecká časť sa končí obhajobou dizertačnej práce. Táto musí byť dokladom toho, že doktorand bol schopný samostatne získavať teoretické poznatky štúdiom vedeckej literatúry, zvládol metodické postupy, prípadne zaviedol nové, a pomocou nich dospel k relevantným výsledkom. ktoré dokázal publikovať v recenzovaných, hlavne v impaktovaných časopisoch a prezentovať ich vo forme prednášok alebo posterov na domácich a zahraničných vedeckých podujatiach súvisiacich s riešenou témou.

Dizertačná skúška po obsahovej a formálnej stránke nebude zodpovedať (nebude porovnateľná) štátnej skúške v 2. stupni štúdia. V maximálnej miere sa bude prihliadať na tému riešenú v rámci dizertačnej práce. Súčasťou skúšky bude prednesenie projektu dizertačnej práce, v ktorom doktorand oboznámi komisiu so zámermi a metodickými postupmi svojej práce, resp. s už dosiahnutými výsledkami.

Dizertačná práca môže byť predložená v slovenskom alebo anglickom jazyku v pevnej väzbe. Študenti budú vedení k tomu, aby ju koncipovali ako súbor publikovaných článkov, resp. rukopisov pripravených k publikovaniu (články, resp. rukopisy môžu byť aj v inom ako anglickom jazyku). V tomto prípade je práca tvorená úvodom k súboru rukopisov, rozborom problematiky, komentárom k priloženým rukopisom, formulovaním najdôležitejších výsledkov, kópiami publikácií a rukopisov a zoznamom použitej literatúry.

Predpokladá sa, že doktorand bude mať k termínu odovzdania dizertačnej práce publikované alebo odovzdané do tlače najmenej tri rukopisy. Jedna práca má byť publikovaná, resp. akceptovaná v impaktovanom časopise WOS©, a najmenej v prípade jedného rukopisu je doktorand prvým, resp. jediným autorom.

Študijný odbor - Environmentálny manažment, doktorandský stupeň (2010-2012):

Tretí stupeň vysokoškolského štúdia. Študenti si osvoja vedecké metódy výskumu a vývoja v odbore environmentálny manažment s orientáciou na uplatňovanie environmentálnej politiky v organizáciách, na nové metodiky zavádzania a implementovania environmentálneho manažérstva v organizáciách a podnikoch rôzneho zamerania a veľkosti.

Environmentálny manažér (Philosophie doctor - PhD.) Podieľa sa na tvorbe stratégií environmentálnej politiky na rôznych úrovniach života spoločnosti, predkladá návrhy na vhodnú identifikáciu environmentálnych aspektov a ich riešenie v žinnosti organizácií a podnikov, je schopný navrhovať a uplatňovať adaptívne riadenie environmentálnych manažérskych systémov, vie uplatniť postupy zavedenia, budovania a certifikácie systémov environmentálneho manažérstva (EMS) a systému environmentálneho riadenia a auditu (EMAS), ovláda integrované manažovanie environmentálnych manažérskych systémov, systémov manažérstva kvality a manažérskych systémov bezpečnosti a ochrany zdravia.

Magisterské štúdium (2008 - 2010):

Študijný odbor - Synekológia, magisterský stupeň

Nosné odborné témy jadra znalosti študijného programu Systémová ekológia v 2. stupni štúdia sú viazané na:

  • teoretickú ekológiu (systémovú ekológiu) a ekológiu prostredia (ekológiu suchozemského prostredia, ekológiu vnútrozemských vôd)
  • ochranu prostredia (udržateľný rozvoj a biodiverzitu, biologické princípy ochrany prírody) a monitorovanie prostredia (monitorovanie zložiek životného prostredia)
  • modelovanie systémov a manažovanie informačných systémov (informačné systémy, analýza dát v systémovej ekológii)
  • diplomové semináre, ktoré sú prípravou k vypracovaniu diplomovej práce

Bakalárske štúdium (2005 - 2008):

Študijný odbor - Synekológia, bakalársky stupeň

  • Absolvent je schopný pomocou relevantných zdrojov determinovať zástupcov flóry a fauny Slovenska na požadovanej úrovni, pozná ekologické nároky vybraných skupín organizmov a ich bioindikačný potenciál
  • dokáže v teréne identifikovať javy a procesy z oblasti geológie, geomorfológie, hydrológie a pedológie
  • ovláda princípy mapovania biotopov a monitorovania zložiek prostredia
  • má základné znalosti o zákonoch súvisiacich s ochranou prírody
  • dokáže spracovať získané informácie do priestorových a relačných databáz a výsledky dokáže spracovať technológiou GIS a počítačovou grafikou
UMB
FPV
SPU
UKF
CGI

Záverečné práce

Bakalárska práca

Hydrogeografická charakteristika povodia Halčianskeho potoka, analýza vybraných morfometrických parametrov a ich účelová krajinnoekologická interpretácia

Kubinský, Daniel: Hydrogeografická charakteristika povodia Halčianskeho potoka, analýza vybraných morfometrických parametrov a ich účelová krajinnoekologická interpretácia. (Bakalárska práca), Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Fakulta prírodných vied, Katedra biológie a ekológie. Školiteľ bakalárskej prace: RNDr Karol Weis, oponenti: RNDr. Zdenka Zupková, Banská Bystrica, 2008, 66 strán.

Modelové územie: Povodie Halčianskeho potoka.

Bakalárska práca

Diplomová práca

Analýza ekologických podmienok a zmien retenčného objemu v priestore Halčianskeho jazera.

Kubinský Daniel, Analýza ekologických podmienok a zmien retenčného objemu v priestore Halčianskeho jazera. (Diplomová práca), Univerzita Mateja Bela, Fakulta prírodných vied, Katedra biológie a ekológie. Školiteľ – RNDr. Karol Weis, oponenti: RNDr. Jozef Krnáč, Banská Bystrica, 2010, 78 strán.

Modelové územie: Povodie Halčianskeho potoka.

Diplomová práca

Rigorózna práca

Analýza zmien retenčného objemu vybraných nádrží v okolí Banskej Štiavnice, ako podklad pre manažment v povodiach.

Kubinský Daniel, Analýza zmien retenčného objemu vybraných nádrží v okolí Banskej Štiavnice, ako podklad pre manažment v povodiach. (Rigorózna práca), Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Fakulta prírodných vied, Katedra ekológie a environmentalistiky. Školiteľ – Doc. RNDr. František Petrovič PhD., oponenti: RNDr. Peter Petluš, PhD., Nitra, 2012, 58 strán.

Modelové územie: Povodie vodnej nádrže Belianska a Evička.

Rigorózna práca

Dizertačná práca

Analýza zmien retenčného objemu vybraných nádrží Banskoštiavnického vodohospodárskeho systému, ako podklad pre manažment v povodiach.

Kubinský Daniel, Analýza zmien retenčného objemu vybraných nádrží Banskoštiavnického vodohospodárskeho systému, ako podklad pre manažment v povodiach. (Dizertačná práca), Univerzita Mateja Bela, Fakulta prírodných vied, Katedra biológie a ekológie. Školiteľ: RNDr. Milan Lehotský, CSc., odborný konzultant: RNDr. Karol Weis, PhD., oponenti: Prof. RNDr. László Miklós, DrSc., RNDr. Ferdinand Šporka, DrSc., Ing. Katarína Holubová, PhD., Banská Bystrica, 162 strán.

Modelové územie: Povodie vodnej nádrže Halčianska, Belianska, Evička, Brennerštôlňanska, Bakomi, Veľká a Malá Richňavská, Veľká Kolpašská.