Farby na mape Otvoríme cvičné prostredie USSampleData. V mapovom okne by sme mali mať zobrazenú mapu USA, na nej štáty, rieky a hlavné diaľnice, tak ako je znázornené na obr. 1. V prípade, že nemáme takéto zobrazenie, otvorme nové mapové okno s legendou nazvanou Scalable map. V tomto cvičení budeme skúmať farby v mapovom okne a ich zmeny pri pohybe kurzorom. Program pri základnom zobrazovaní používa dve farby, na rozlíšenie aktívnych a označených objektov na mape. V našom nastavení (obr.1) červenou farbou je zafarbené pole, ktoré sme označili ako aktívne (znamená, že môžeme pracovať s daným prvkom), svetlo-modrou farbou sú označené objekty, na ktorých je aktuálna pozícia kurzora. Stlačením ľavého tlačidla myši ich môžeme vyznačiť. (vždy môže byť jeden prvok označený a jeden aktívny).

Obrázok 1:
Označovanie prvkov
Ak mapa obsahuje
viac prvkov umiestnených blízko seba, ako označíme práve ten,
ktorý potrebujeme?
Postavme sa kurzorom na miesto, kde
je niekoľko objektov, (jedno také miesto je na obr.1 označené
červeným kruhom). Nehýbme myšou. Po chvíli sa vedľa znaku
kurzora objavia tri malé kružnice - aktivovala sa služba
PickQuick - obr. 2, pomocou ktorej môžeme rozhodnúť, ktorý
objekt označíme.

obrázok 2:
Cvičenie: Označte rieku prechádzajúcu územím vo vnútri
červeného kruhu na obrázku 1 a zistite jej názov.
Vypracovanie:
Umiestnime kurzor na
označené miesto, jemne držíme ruku na myške a nehýbeme ňou.
Po chvíli sa vpravo dole vedľa šípky kurzora objavia spomínané
kružnice. V tomto momente stlačíme ľavé tlačidlo myši. V
mapovom okne sa objavia okná s číslami. Ak chvíľu podržíme
kurzor v niektorom okienku, nápis pod kurzorom nás informuje o
názve vrstvy, ktorej prvkom je označený objekt charakterizovaný
týmto okienkom a súčasne sa objekt zafarbí farbou aktívneho
prvku (na obrázku vrstva diaľnic, vyznačený prvok je
zvýraznený šípkou). Vyhľadajte objekt rieky a označte ho!
(umiestnite kurzor do správneho okna a stlačte ľavé tlačidlo
myši). K zobrazenej mape môže byť pripojená tabuľka obsahujúca
opisné vlastnosti jednotlivých objektov tematickej vrstvy. Takúto
tabuľku môžeme vytvárať súčasne s prvkami vrstvy, alebo ju
môžeme vytvoriť samostatne a pomocou databázového spojenia
pripojiť k mape. Zobrazíme tabuľku údajov označenej rieky.
Máme dve možnosti, buď dvakrát rýchle stlačíme ľavé
tlačidlo myši s kurzorom umiestneným na označenom prvku, alebo v
hlavnom menu v riadku s ikonami vyhľadáme symbol zobrazenej ruky s
notesom (obr.4).
![]()
Obrázok 4:
Na obrazovke sa znázorní tabuľka s vlastnosťami označeného prvku, z nej sa dozvedáme, že označený úsek je časťou rieky Missouri (obr. 3).

Obrázok 3:
Nastavenie základných farieb mapového okna
Cvičenie 2.1: Zmeňte farbu označovaného prvku na
červenú a farbu pozadia podľa vlastného výberu.
Vypracovanie:
Nastavenie farieb pozadia,
aktuálneho a označeného prvku môžeme meniť podľa potreby. V
hlavnom menu voľbou Tools/Options otvoríme dialógové okno
Options, ktoré nám umožní meniť nastavenia programu. Prepnime
sa do okna Map Display. V jeho dolnej časti sú znázornené
nastavené farby a pomocou tlačidla označeného troma bodkami " ...
" ich môžeme zmeniť. Opíšeme podrobnejšie zmenu farby
označených objektov na červenú. S kurzorom umiestneným na
tlačidlo nastavenia farby kliknime ľavým tlačidlom myši. V
pracovnom prostredí programu sa otvorí dialógové okno pre prácu
sa farbami. Rozšírené okno (ako je zobrazené na obrázku 6)
dostane po stlačení tlačidla "Define Custom Colors".

Obrázok 6:
Opíšme si vlastnosti tohto okna. Vľavo hore sú nastavené
základné farby, pod nimi sa nachádzajú políčka, do ktorých si
môžeme nastaviť vlastnú farebnú paletu. Vpravo hore je okno, v
ktorom sú zobrazené všetky farby. Vedľa neho je úzke okno,
pomocou ktorého môžeme nastaviť odtieň zvolenej farby. V okne
Color/Solid je vždy znázornená aktuálna farba a vedľa nej jej
zloženie podľa percentuálneho zastúpenia základných farieb
RGB, alebo podľa určenia odtieňa, sýtosti a jasu farby.
Tlačidlom Add to Custom Colors pridáme nastavenú farbu do
aktuálneho poľa v oblasti Custom colors (na obrázku priestor, kde
je umiestnený kurzor). Nastavte červenú farbu a stlačte OK.
Údajové okno
V prípade, že
potrebujeme vidieť vlastnosti všetkých objektov danej vrstvy,
otvoríme v samostatnom okne tabuľku údajov. V hlavnom menu voľbou
Window/New Data Window ... otvoríme dialógové okno, ktoré nám
umožňuje zvoliť vrstvu, ktorej vlastnosti chceme zobraziť. Ak
stačíme ľavé tlačidlo myši s kurzorom umiestneným na symbole "
+ ", otvorí sa menu ponúkajúce všetky vrstvy v našom údajovom
sklade. Pomocou tohto menu môžeme určiť, aká tabuľka údajov
bude zobrazená v novom údajovom okne. (podľa potreby môžeme
otvoriť niekoľko takýchto okien zobrazujúcich vlastnosti
viacerých vrstiev). V nasledujúcom cvičení si ukážeme, ako
údajové okno súvisí s mapou.
Cvičenie 2.2: Zobrazte
údajové okno vrstvy riek (Rivers), usporiadajte údaje v tomto okne
podľa názvu rieky a na mape označte rieku Mississipi s využitím
otvoreného údajového okna.
Vypracovanie:
Vráťme sa k aktívnemu
dialógovému oknu, označme vrstvu Rivers a tlačidlom OK potvrďme
správnosť našej voľby. Otvorí sa okno obsahujúce tabuľku s
údajmi, svojím vzhľadom pripomínajúce prostredie programu
Microsoft Access (obr 8).

Obrázok 8:
Údajový sklad, s ktorým pracujeme je v skutočnosti uložený v tomto prostredí. Súčasne s otvorením nového údajového okna sa v hlavnom menu objaví voľba Data. Význam jednotlivých položiek vysvetľuje obrázok 9.

Obrázok 9:
Usporiadajme údaje podľa stĺpca "názov rieky" a vyhľadajme
rieku s názvom Mississipi. Vidíme, že s takýmto názvom je v
tabuľke niekoľko položiek, vyberme niektorú z nich a sledujme na
mape ktorý úsek rieky sa zafarbí ako označený. Pamätajte, ak
chceme, aby sa objekt, ktorého vlastnosti sú zapísané v určenom
riadku tabuľky aktivoval, vždy musíme v najprv usporiadať údaje
v tabuľke podľa niektorého stĺpca.
Práca s
legendou
Legenda je nevyhnutnou súčasťou
mapy. Informuje nás o význame použitých značiek a farieb,
zjednodušene môžeme povedať, že je "návodom na použitie" pre
čítanie mapového informačného systému, čo prakticky znamená,
že pomocou nej rozlišujeme objekty znázornené na mape a vieme
získavať informácie na nej zobrazené. V programe GeoMedia má
legenda svoju osobitnú funkciu. Ona určuje, čo bude v mapovom okne
zobrazené a akým štýlom. Napríklad, ak zobrazujeme text, pomocou
legendy určíme jeho tvar, veľkosť a typ. V tomto cvičení sa
bližšie zonámime s legendou a niektorými jej vlastnosťami.
Opäť otvoríme cvičné pracovné prostredie USSampleData. Ak sme
menili zobrazenie v mapovom okne, otvoríme nové s legendou
pomenovanou Scalable map. Pri správnom postupe sa otvorí mapa
zobrazená na obrázku 10.

Obrázok 10:
Cvičenie2.3: Vypnite zobrazovanie diaľníc a názvov
štátov.
Vypracovanie:
Kurzorom myši sa postavíme na položku State name labels (názvy
štátov) v legende mapového okna, pravým tlačidlom myši
vyvoláme pomocné menu a potvrdíme voľbu display off. Takým
istým spôsobom vypnite zobrazenie diaľníc - položka interstates
(vyberieme položku s tenším zafarbením červenej).Podobným
spôsobom opäť zapneme zobrazovanie, tentoraz použijeme voľbu
Display on. Zapnime cesty.
Zobrazenie podľa
určenej škály
Stlačme tlačidlo
zväčšovania (lupu +) a vyhľadajme križovatku. Po zväčšení
označenej časti mapy sa nám zmení jej zobrazenie. Kým v
predchádzajúcom obrázku sme mali zelené zafarbenie mapy (obr.
11), teraz máme žlté a objavili sa nové prvky - counties (obr.
12).

Obrázok 11:

Obrázok 12:
Oblasti, ktoré môžeme prirovnať v našom územnom rozdelení ku krajom. Pokúste sa zväčšiť mapu tak, aby ste docielili zobrazenie v rozmedzí od 1: 500 po 1 :1500. V tejto škále máme zadefinované zobrazenie názvov hlavných miest, v legende označené ako Labels of Major City (obr. 13).

Obrázok 13:
Kraje (Counties aj Labels of Major City (názvy miest) majú v legende určené zobrazenie By scale, teda podľa určeného intervalu mapovej mierky. Takýto postup volíme v prípade, že máme v mape mnoho informácií a pri zobrazení všetkých súčasne by sa stala neprehľadnou. Ako sa nastavuje táto vlastnosť? V hlavnom menu programu máme voľbu Legend. Prvá voľba Properties nám umožní zmeniť zobrazenie mapových prvkov. Zapnime ju. Zobrazí sa dialógové okno obsahujúce tabuľku, v ktorej je zoznam všetkých mapových vrstiev aktuálneho mapového okna. Skôr, ako si podrobne vysvetlíme význam jednotlivých položiek zobrazenej tabuľky, povedzme si niekoľko slov o vytvorení mapy pomocou špeciálneho GIS programu (akým je aj náš program GeoMedia). Ak sa rozhodneme vytvoriť vlastnú mapu, musíme "spracovať" územie, ktoré chceme znázorniť. Je vhodné rozdeliť zobrazované objekty do viacerých vrstiev podľa logického významu objektov a ich geometrického tvaru. Každá z nich má obsahovať prvky, ktoré majú určité vlastnosti spoločné. Ako určujeme, ktoré vlastnosti sú pre nás rozhodujúce? Jedným z kritérií je geometrický tvar vybraných objektov. Podľa neho rozdeľujeme objekty do štyroch skupín - objekty, ktoré sú znázornené ako plochy, čiary, body a textové prvky. V našej mape plochami sú štáty a kraje (counties), v legende sú označené symbolom modrej plochy, čiary tvoria rieky a diaľnice (rivers, interstates), na obrázku vidíme, že sú označené lomenou čiarou. Bodmi sú charakterizované mestá a hlavné križovatky, posledná skupina - textové prvky je označená veľkým písmenom A. Teraz vieme, že v prvom stĺpci tabuľky vlastnosti legendy máme symbol, charakterizujúci typ zobrazenej vrstvy. Druhý stĺpec zobrazuje názov každej vrstvy. Nasledujúci stĺpec umožňuje vložiť do legendy podnadpis vrstvy. Stĺpec s názvom Locatable má pre každú vrstvu dve možnosti, prázdne okienko a šípku. Ak je v okienku šípka, pri pohybe kurzorom myši v oblasti objektu sa tento označí ako aktívny, v prípade prázdneho políčka ostáva nezmenený. Pod tabuľkou sú štyri tlačidlá, pomocou ktorých môžeme meniť vzhľad mapy. Prvým "Add" vkladáme nové prvky do mapového okna, druhým "Style..." nastavujeme štýl zobrazenia vrstvy, ďalšie tlačidlo "Delete" umožňuje vymazať nežiadúce vrstvy a posledné tlačidlo "Scale..."slúži na nastavenie už spomínanej škály zobrazenia. Doteraz sme prezerali vytvorené údaje, ktoré pre nás pripravili autori programu. Aby sme nezmenili poskytnuté údaje, v nasledujúcom cvičení vytvoríme nové pracovné prostredie a do neho prenesieme časť údajov, s ktorými budeme v pracovať.


